VEĽKOMORAVSKÝ PROGLAS

O literatúre starších období nezriedka panuje názor, že v nej je už všetko jasné a uzavreté, bez možnosti objaviť niečo nové. Chronicky známe poznatky o nej sa už nepreverujú, ale mechanicky sa preberajú ako axiómy. Prehĺbenejšia analýza Proglasu až prekvapivo odkrýva textové (neregulérne vsuvky) a interpretačné deformácie. Prehodnocuje sa aj žánrová klasifikácia Proglasu ako básne, pričom sa dokazuje, že ide o prozaický prológ. Vyvracia sa tu domnelá nápevovosť textu. V kontexte byzantskej cirkevnej hymnografie a manieristickej prózy sa ukazuje, prečo nejde o hymnus. Z intertextuálnej stránky sa tu Proglas zaraďuje do tradície písania prológovej literatúry. Kniha umožňuje nahliadnuť do všetkých štyroch zachovaných cyrilských rukopisov Proglasu, ktoré na Slovensku dosiaľ neboli dostupné, a zároveň spoluobjavovať omyly a prechmaty, ktorých sa dopustili utilitárne výklady. Komentujú sa aj rekonštrukcie Proglasu a kriticky sa rozoberajú jeho preklady a prebásnenia do súčasnej slovenčiny (v porovnaní s niektorými českými), ktoré nekompetentne a svojvoľne, často mýtotvorne, rozvrátili autorské zámery.