Publikácia sa zaoberá možnosťami konštituovania filozofickej antropológie a jej väzbami na niektoré antropologické a filozofické disciplíny. Autor sa pokúša pomenovať úskalia, ktoré tomuto úsiliu stoja v ceste, a tým poukázať aj na príčiny stroskotania doterajších projektov budovania unitárnej teórie človeka filozofickými prostriedkami. Zároveň naznačuje aj východisko z bludného kruhu, v ktorom moderná filozofická antropológia uviazla. V svojom riešení autor nadväzuje na niektoré nosné motívy Hegelovej Fenomenológie ducha, konkrétne na Hegelov koncept sebavedomia - a B. Malík ho ďalej domýšľa do svojského variantu personalistickej filozofie. Zvláštnu pozornosť venuje problematike predpokladov založenia pedagogickej antropológie, kompatibilnej s predstaveným filozoficko-antropologickým konceptom.