Monografia je zameraná na interpretáciu humanistickej latinskej ľúbostnej poézie Jána Bocatia (1569 – 1621) s dôrazom na identifikovanie súvislostí s rímskou ľúbostnou elégiou, básnickým žánrom vyprofilovaným v 1. storočí v dielach rímskych básnikov Catulla, Tibulla, Propertia a Ovidia. Súčasťou publikácie (jednotlivých štúdií) bude reprodukcia latinských textov vybraných básní. Plánovanou súčasťou sú aj ukážky (foto) pôvodného vydania Bocatiovej básnickej knihy Hungaridos libri poematum V z roku 1599.