"Vedecká monografia tematizuje konštrukt prosociálneho morálneho
uvažovania nielen v rámci tradičnej teórie N. Eisenbergovej, ale snaží
sa ho zasadiť do nového konceptuálneho rámca ohraničeného dialogickým
antropologickým princípom a etikou cnosti. V morálnej výchove etika
cnosti, v porovnaní s doposiaľ prevažujúcimi deontologickými a
konzekvencionalistickými konceptmi, ktoré kládli dôraz na dôsledky
skutkov či na abstraktné pravidlá a princípy, prináša dôraz na osobu a
rozvoj jej charakteru v reálnom životnom kontexte, na morálnu identitu a
morálne city. Hlavnou hypotézou práce je preto predpoklad, že
prosociálne morálne uvažovanie bude mať užší vzťah k reálnemu konaniu
adolescentov ako má uvažovanie v abstraktných systémoch
kognitivistických prístupov. Práca referuje o longitudinálnom výskumnom
projekte sledujúcom vývin prosociálneho morálneho uvažovania u mladších
adolescentov vo veku od 11 do 15 rokov (N=572) a jeho vzťahy s ďalšími
premennými, prosociálnym správaním, prežívanou zmysluplnosťou života,
vzťahom k etickej výchove ako školskému predmetu a pod.
Publikácia
vrcholí syntetickou kapitolou, v ktorej sa autor pokúša o prepojenie
prvkov dialogických prístupov k vyučovaniu s princípmi etiky cnosti a
ustanovenie konkrétnej didaktickej perspektívy, ako by táto syntéza
mohla vyzerať v praxi vyučovania etickej výchovy.
Na záver autor
navrhuje, inšpirovaný aktuálnymi zahraničnými štúdiami, model evalvácie
prínosu etickej výchovy ako výchovy charakteru."
Recenzenti publikácie:
prof. PhDr. Jiří Mareš, CSc.
prof. PhDr. Viktor Lechta, CSc.
doc. PhDr. Pavel Vacek, PhD.