V hlave tridsať, v krížoch sto...

Európa šedivie. Staroba a stranutie sa tak stále častejšie stávajú predmetom mediálneho sociálno-politického i výskumníckeho záujmu. Subjektívne prežívanie tejto životnej etapy i starnutia ako procesu je však v stredoeurópskom prostredí v sociálnych vedách skúmané málo.
Autorku zaujímali motivácie správania sa a činností starých ľudí, ich postoje k vlastnému správaniu a konaniu a k správaniu a konaniu iných, ako sú zobrazené v ich autobiografických textoch. Ďalej sleduje ambivalentné vnímanie staroby vo verejnom a odbornom diskurze prepojené s vnímaním starými ľuďmi v súvislosti s hranicami staroby. Bežne kladené otázky: Kto je starý? Ako možno stanoviť časovú alebo inú hranicu, odkedy je človek starý?
Ľubica Voľanská urobila priekopnícku prácu vo výskumnej téme staroby a starnutia v domácom (slovenskom) kontexte, rovnako ako zaujímavú komparatistickú analýzu. Publikácia je vzácna tým, že zamieruje našu pozornosť k významnej človečenskej téme, pomenúva jej kultúrne základy a to hlasom vedeckým aj hlasom samotných účastníkov procesu... A tiež prináša prekvapujúce zistenia - boli sme tak ďaleko a pritom tak blízko v období násilnej politickej izolácie, príbehy stárnucich obyvateľov z oboch miest to ukazujú takrečeno ‚v priamom prenose‘.“
M. Botíková