Obdobie bitky pri Moháči označujeme v uhorských dejinách ako zlomové a
rokom 1526 vymedzujeme koniec stredoveku a začiatok obdobia novoveku v
našom, stredoeurópskom, priestore. Napriek dôležitosti a aj
atraktívnosti témy je toto obdobie v slovenskej historiografii pomerne
málo spracované. Rovnako aj postava Jána Zápoľského, uhorského šľachtica
a kráľa, a jedného z hlavných aktérov obdobia prvej polovice 16.
storočia a moháčskych udalostí, ktorých 500. výročie si pripomíname v
roku 2026.
Príbeh Jána Zápoľského je v monografickom spracovaní
predstavený vôbec po prvýkrát. Kniha je rozvrhnutá do štyroch nosných
kapitol. Prvá sa venuje Zápoľského pôvodu, rodine a jeho vzostupu po
spoločenskom a mocenskom rebríčku až na samý vrchol neskorostredovekej
uhorskej spoločnosti. Druhá predstavuje najkratšie, ale z pohľadu
udalostí azda najdôležitejšie obdobie v Zápoľského živote, spojené s
moháčskymi udalosťami a jeho korunováciou za uhorského kráľa. Tretia
kapitola predstaví Jána Zápoľského ako uhorského kráľa pohybujúceho sa
medzi vtedajšími mocnosťami – Osmanskou ríšou, spojencami z Cognackej
ligy Francúzskom, Anglickom, Benátkami, a súpermi z habsburskej dynastie
Ferdinandom I. a jeho bratom cisárom Karolom V. Posledná je venovaná
Zápoľského rodine – vdove a synovi a svojím spôsobom predstavuje akýsi
epilóg za pôsobením celého rodu Zápoľských.
Naratívne pramene
komplementárne dopĺňajú dobové vizuálne pramene, ktoré nepredstavujú iba
doplnkovú obrazovú prílohu, ale viaceré z nich sú previazané s textami
naračných prameňov, publikovaných v knihe. Ide najmä o jedinečný súbor
niekoľkých osmanských miniatúr vyobrazujúcich Jána Zápoľského, jeho
vdovu Izabelu Jagelovskú a ich syna Jána Žigmunda, ale i mnohé ďalšie.
Pre knihu bolo tiež vytvorených niekoľko originálnych máp.