Samotná univerzita si od svojho vzniku prešla zložitými peripetiami. Domnievame sa však, že pri polemikách býva málokedy spochybňovaná jej samotná existencia alebo legitimita. Vieme, že vysokokvalifikovaná pracovná sila bude musieť vždy prejsť prípravou v istej špecializovanej inštitúcii, a aj keď by týchto inštitúcií bol nadbytok, nie je také ľahké ich zrušiť, hoci to občas predvolebné kampane politikov sľubujú. Avšak to, čo spochybňované je, sú zdedené invarianty – diskutuje sa o tom, ako by dnes najvyššia vzdelávacia inštitúcia mala vyzerať a do akej miery sú jej pôvodné princípy udržateľné, žiaduce a produktívne V práci ide o extrakciu prvkov univerzity tvoriacich základnú podstatu tejto inštitúcie, vďaka ktorým je univerzita špecifickým telesom v systéme vzdelávania. Dôvodíme tiež, že pokiaľ dôjde k tomu, že sa z jej života vytratia, stráca univerzita svoju pôvodnú ideu, hoc skrytú a žijúcu pod povrchom. Rovnako sa snažíme zdôvodniť, že tieto inštitucionálne špecifiká, ktoré ju odlišujú od iných typov vyšších vzdelávacích či výskumných inštitúcií, zdaním neúčelné, majú stále vo vzdelávaní svoj efekt a účinnosť aj pre pragmatický štát a trh práce. Predkladaná monografia ústi do sumáru praktických odporúčaní, ktoré by sa mali stať súčasťou života univerzity – nejde o veľké reformné vízie, ale len menšie korektúry či časovo a organizačne nenáročné praktiky prispievajúce k jej autentickému poslaniu.
Recenzenti monografie:
doc. Mgr. Marián Kuna, MA, MPhil, PhD.
doc. PhDr. Andrej Rajský, PhD.