Táto monografickej práca sa zaoberá niektorými charakteristikami prírodovedného vzdelávania ako podkladu analýzy a hľadania možností jeho zmien na zlepšenie jeho nelichotivého stavu v súčasnosti u nás i vo veľkej časti Európy. V záujme hľadania perspektívneho riešenia analyzujeme korene, pozitívne príklady a perspektívy induktívneho vzdelávania ako protikladu deduktívneho vzdelávania, ako aj príčiny dominancie deduktívneho vzdelávania v súčasnosti. Väčšina čitateľov pravdepodobne intuitívne chápe rozdiely vo vzdelávacích prístupoch, vyplývajúce z vyššie uvedených prívlastkov. Publikácia si však kladie za cieľ zdokumentovať zreteľné etapy vzdelávania, v ktorých sa jeden z označených prístupov presadil na úkor druhého, a predurčil tak trajektórie prírodovedného vzdelávania na dlhšie obdobie. Publikácia sa sústreďuje najmä na induktívno-deduktívnu dimenziu obsahu prírodovedného vzdelávania, resp. o túto dimenziu a jej vedomé či skryté presadenie sa pri konštrukcii obsahov prírodovedného vzdelávania.
Recenzenti publikácie:
prof. PhDr. Martin Bílek, PhD.
doc. RNDr. Jarmila Kmeťová, PhD.