Hudba nachádza svoje miesto v každodennom živote človeka od jeho počiatku. Dokáže rozhýbať a aktivovať nielen telo poslucháča, ale tiež jeho vnútorné psychické procesy. V súčasnosti poznáme množstvo vedeckých svedectiev o tom, aké účinky (pozitívne aj negatívne) môže mať hudba na človeka. V tejto monografii sa pokúsime nájsť odpovede na otázky, čo nás v hudbe (ne)priťahuje? Čím je hudba taká expresívna, že sa dotýka priamo nášho vnútra? Čoho sme schopní kvôli hudbe, resp. k čomu nás dokáže „vyprovokovať“? V rámci tejto monografie operujeme s pojmom „interpersonálna hypotéza hudby“ ako s podmnožinou, ktorá je súčasťou širšieho celku – „interpersonálnej teórie hudby“. Cieľom tejto monografie je komplexnejšie rozpracovať pôvodnú interpersonálnu hypotézu hudby do podoby interpersonálnej teórie hudby. Pokúsime sa tak o konzistentné spracovanie teoretického pozadia a východísk, z ktorých táto koncepcia vychádza. Priblížime si výskumné rezultáty, ktoré potvrdzujú oprávnený predpoklad interpersonálneho potenciálu hudobného umenia. Naznačíme niekoľko možností aplikácie princípov interpersonálnej teórie hudby
Recenzenti:
prof. PhDr. Jarmila Doubravová, CSc.
doc. PhDr. Albín Škoviera, PhD.