"Vedecká monografia tematizuje konštrukt prosociálneho morálneho 
uvažovania nielen v rámci tradičnej teórie N. Eisenbergovej, ale snaží 
sa ho zasadiť do nového konceptuálneho rámca ohraničeného dialogickým 
antropologickým princípom a etikou cnosti. V morálnej výchove etika 
cnosti, v porovnaní s doposiaľ prevažujúcimi deontologickými a 
konzekvencionalistickými konceptmi, ktoré kládli dôraz na dôsledky 
skutkov či na abstraktné pravidlá a princípy, prináša dôraz na osobu a 
rozvoj jej charakteru v reálnom životnom kontexte, na morálnu identitu a
 morálne city. Hlavnou hypotézou práce je preto predpoklad, že 
prosociálne morálne uvažovanie bude mať užší vzťah k reálnemu konaniu 
adolescentov ako má uvažovanie v abstraktných systémoch 
kognitivistických prístupov. Práca referuje o longitudinálnom výskumnom 
projekte sledujúcom vývin prosociálneho morálneho uvažovania u mladších 
adolescentov vo veku od 11 do 15 rokov (N=572) a jeho vzťahy s ďalšími 
premennými, prosociálnym správaním, prežívanou zmysluplnosťou života, 
vzťahom k etickej výchove ako školskému predmetu a pod.
Publikácia 
vrcholí syntetickou kapitolou, v ktorej sa autor pokúša o prepojenie 
prvkov dialogických prístupov k vyučovaniu s princípmi etiky cnosti a 
ustanovenie konkrétnej didaktickej perspektívy, ako by táto syntéza 
mohla vyzerať v praxi vyučovania etickej výchovy.
Na záver autor 
navrhuje, inšpirovaný aktuálnymi zahraničnými štúdiami, model evalvácie 
prínosu etickej výchovy ako výchovy charakteru."
Recenzenti publikácie:
prof. PhDr. Jiří Mareš, CSc.
prof. PhDr. Viktor Lechta, CSc.
doc. PhDr. Pavel Vacek, PhD.