Historický ústav SAV:
Štefan Szalma: Za hranicami cti a krajiny. Zajatie, konverzia a zmena lojality v osmansko-uhorskom pohraničí
Počas susedstva Osmanskej ríše a Uhorska dochádzalo aj k vzájomnému ovplyvňovaniu vo viacerých sférach života, ba dokonca aj k vytvoreniu spoločného systému pravidiel v osmansko-uhorskom pohraničí, ktorý v mnohých ohľadoch dodržiavali a akceptovali obe strany. Tieto pravidlá sa týkali viacerých aspektov života na území kondomínia, t. j. dvojitého panstva Uhrov a Osmanov. Na ich základe fungoval aj osmansko-uhorský obchod so zajatcami, ktorý bol súčasťou každodenného života v pohraničí. Hoci si väčšina uhorských zajatcov vybrala najschodnejšiu cestu oslobodenia v podobe uhradenia výkupného, niektorí jednotlivci si zvolili alternatívu prestupu k „nepriateľovi“ a v niektorých prípadoch aj konverziu. K Osmanom sa však mohli pridať nielen násilne odvlečení, ale existovali aj zriedkavé prípady dobrovoľného prestupu na nepriateľskú stranu. Samozrejme, habsburská mocnosť a uhorské inštitúcie hodnotili takéto prestupy negatívne, rovnako ako nedovolenú spoluprácu pôvodného uhorského obyvateľstva s Osmanmi. Za odsúdeniahodné sa považovali činnosti, ktoré mohli potenciálne poškodiť Uhorské kráľovstvo. K spolupráci Uhrov s Osmanmi však dochádzalo aj počas „veľkého“ vojensko-politického pohybu v krajine, napríklad počas stavovských povstaní. Uhorské a habsburské inštitúcie postupne začali vydávať zákony trestajúce „turecké priateľstvo“, nedovolenú spoluprácu s Osmanmi a renegátstvo. Monografia je venovaná zbehom, renegátom a domnelým, resp. reálnym deliktom. Čitateľ spozná z dobových prameňov viacero napínavých príbehov jednotlivcov, aj prípady nepodložených obvinení, ako aj záznamy o reálnej spolupráci Uhrov s Osmanmi. Text je doplnený slovníkom osmansko-tureckých a tureckých termínov.
Miroslav Sabol, Ľudovít Hallon: Cestovný ruch na Slovensku 1939 – 1945 (Zábava pre majetných i nemajetných)
Monografia prináša na základe najnovšieho výskumu celkový obraz vývoja cestovného ruchu v podmienkach Slovenskej republiky 1939 - 1945 v širokých súvislostiach. Potvrdzuje hypotézu, že cestovný ruch sa rozvíjal aj na pozadí zložitých medzinárodných a domácich udalosti druhej svetovej vojny, len s určitým špecifickými znakmi. Mapuje stav turizmu na Slovensku na konci 30. rokov. Hodnotí rozvoj jednotlivých segmentov domáceho a zahraničného turizmu, najmä vo vzťahu k Protektorátu Čechy a Morava a k nacistickému Nemecku. Vykladá príčinné súvislosti odlivu českých turistov, tvoriacich jadro klientely v medzivojnových rokoch a nástupu domáceho turizmu širších vrstiev slovenského obyvateľstva. Pri využití nových nemeckých prameňov objasňuje a analyzuje úlohu Nemecka v procese formovania vládnej koncepcie cestovného ruchu a vplyv Nemecka na kreovanie centrálnych inštitúcií turizmu na pôde dobového Slovenského štátu.
Michal Schvarc, Martina Fiamová: Vlaky do ničoty. Osudy deportovaných slovenských Židov do Dištriktu Lublin v roku 1942
Publikácia sa zaoberá osudmi slovenských Židov deportovaných v roku 1942 do Lublinského dištriktu v okupovanom Poľsku. Autori analyzujú zo slovenskej perspektívy málo prebádanú časť holokaustu, ktorá sa týka tranzitných get a vyhladzovacích táborov akcie Reinhardt – Bełżec, Sobibór a Treblinka. Práca vychádza z rozsiahleho archívneho výskumu v Nemecku, Rakúsku a na Slovensku, najmä z výpovedí obetí a svedkov nacistických zločinov. Text poukazuje na aktívnu účasť ľudáckeho režimu na deportáciách a na prepojenie ľudáckej a nacistickej politiky. Osobitná pozornosť je venovaná páchateľom, logistike deportácií a fungovaniu vražedného aparátu v Lublinskom dištrikte. Cieľom publikácie je prispieť k doplneniu historickej pamäti a pripomenúť utrpenie takmer 40-tisíc obetí zo Slovenska.
Martina Fiamová: Križovatka zabudnutých osudov. Bratislavská Patrónka 1939 – 1947
Predkladaná publikácia sa venuje dejinám bývalej muničnej továrne na bratislavskej Patrónke ako výnimočnej mikrohistorickej lokalite, v ktorej sa v rokoch 1939 – 1947 koncentrovali rozmanité, časovo a priestorovo prepojené ľudské osudy. Autorka analyzuje premeny tohto areálu od sociálneho projektu Ústavu pre zmrzačených, cez utečenecký a repatriačný tábor, koncentračné stredisko Židov až po povojnový zaisťovací tábor. Text prepája dejiny sociálnej starostlivosti, nútenej migrácie, holokaustu a povojnovej transformácie spoločnosti so štátnymi politikami a mechanizmami moci. Na základe rozsiahleho pramenného bádania a využitia svedectiev pamätníkov kniha ukazuje Patrónku ako priestor, kde sa v komprimovanej podobe odrazili kľúčové procesy slovenských a európskych dejín. Publikácia prispieva k hlbšiemu porozumeniu vzťahu medzi miestom, štátom a jednotlivcom v období zásadných politických a spoločenských zmien.
Eva Morovicsová, Miroslav Morovics: Inštitucionálne zázemie psychiatrickej starostlivosti v medzivojnovom a povojnovom období
Monografia je zameraná na popis historického vývoja inštitucionálnej štruktúry a personálneho zázemia starostlivosti o psychiatrických pacientov na Slovensku v medzivojnovom a povojnovom období. Je prvým pokusom o knižné spracovanie dejín tejto oblasti slovenského zdravotníctva od roku 1918 do začiatku 60. rokov 20. storočia. Psychiatrická starostlivosť na medzivojnovom Slovensku len sčasti mohla nadviazať na uhorské základy a pre východiskové odlišnosti a špecifiká sa dokázala zaradiť do zdravotníckeho systému novej Československej republiky len postupne. Jedným z najväčších problémov psychiatrickej starostlivosti v medzivojnovom období, ktorý však pretrval až do povojnových rokov, bol nedostatočný počet lôžok vzhľadom na počet psychiatrických ochorení v populácii. Hlavný podiel na starostlivosti mali psychiatrické oddelenia väčších nemocníc, ktoré v medzivojnovom období sa postupne osamostatnili a modernizovali. S relatívne väčšími kapacitami disponovali len Štátna nemocnica v Bratislave a ďalšie krajské nemocnice v Košiciach, Nitre, Trenčíne a Levoči. V sieti zdravotníckych inštitúcií Slovenska v medzivojnovom období – na rozdiel od českých častí republiky – takmer úplne chýbali samostatné psychiatrické liečebne špecializované na dlhodobú starostlivosť. Túto medzeru len čiastočne dokázali zaplniť novozaložený ústav v Pezinku-Cajle a Blumov ústav v Plešivci, ktorý bol zameraný na starostlivosť o choro- a slabomyseľných, sčasti aj epileptikov. Sieť psychiatrických liečební na Slovensku sa rozšírila až v povojnovom období, najmä v 50. rokoch (Hronovce, Dolná Krupá, Ličartovce, Veľké Zálužie, Sokolovce, neskôr i ďalšie). Súčasťou práce psychiatrických inštitúcií a odborníkov bola aj odborná starostlivosť o chronických alkoholikov, preto autori sa v publikácii venujú aj vývoju protialkoholických liečební. Prvá protialkoholická (abstinenčná) liečebňa na Slovensku vznikla v roku 1937 v Istebnom na Orave, mala ale pomerne krátku životnosť, lebo 2. svetová vojna narúšala jej činnosť. Pokračovateľkou sa stala Protialkoholická liečebňa v bratislavskej Dúbravke, založená v roku 1961, ktorá už otvorila cestu moderných foriem liečby alkoholizmu na Slovensku.
Slavomír Michálek (ed.): História zadnými dverami 9
Deviaty zväzok edície Histórie zadnými dverami od autorov, vedeckých pracovníkov a doktorandov z Historického ústavu SAV, v.v.i., prináša takmer štyridsať nových príbehov od najstarších dejín až po koniec 20. storočia. Kniha je opäť bohatá na udalosti a osobnosti z minulosti. V osvedčenej chronologickej štruktúre štyroch častí (od najstarších dejín po nedávnu minulosť) ponúka poznatky o stratenom Wogastisburgu, či o kniežatách Veľkej Moravy a uhorských kráľoch. Z neskoršieho obdobia nechýbajú záľuby a záujmy Milana R. Štefánika, či pohľad Štefana Osuského na Trianonskú mierovú zmluvu. Z najnovších dejín upozorníme aspoň na príbeh Ludmily (Lídy) Clementisovej, manželky Vlada Clementisa. Ako sa táto krehká žena, pôvodnou profesiou operná speváčka a sólistka Opery Slovenského národného divadla v Bratislave, vyrovnala či nevyrovnala s manželovým obvinením zo slovenského buržoázneho nacionalizmu a justičnou vraždou v réžii ŠtB v rámci pražského politického megaprocesu Slánský a spol.?
Milena Sokolová: Evanjelická cirkev a. v. na Slovensku v medzivojnovom období
Koniec prvej svetovej vojny a následné geopolitické zmeny v strednej Európe znamenali pre evanjelikov a. v. žijúcich na území Slovenska zásadný obrat v ich dovtedajšom cirkevno-náboženskom živote. V nových politicko-spoločenských pomeroch utvárajúceho sa Československa došlo v roku 1919 ku konštituovaniu samostatnej Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku, kľúčovej udalosti, ktorou sa začala ich nová vývojová etapa. Publikácia analyzuje východiská a predpoklady tohto procesu i jeho priebeh a postupne mapuje priestor a možnosti, aké mali evanjelici na Slovensku v nasledujúcich dvoch desaťročiach na rozvoj nadobudnutej cirkevno-konfesionálnej svojbytnosti. Koncepcia diela vychádza z rešpektu ku kontinuite historického vývoja a reformačného hnutia a pozornosť sústreďuje na objasnenie vývojových tendencií evanjelickej cirkvi, ktoré boli najviac ovplyvnené dôsledkami povojnových zmien a ktoré definovali jej miesto a úlohu v novom štáte a spoločnosti. Popri analýze otázok jej vnútrocirkevnej správy a štruktúry, nacionálnych zápasov, či vývoja evanjelického školstva objasňuje formovanie jej vzťahu so štátom i postoja k jeho ideovej koncepcii, mapuje podobu slovensko-českých vzťahov na jej pôde a otvára problematiku jej miesta v politických vzťahoch Slovenska.
Ingrid Kušniráková: Špitál a jeho svet. Széchényi-Kollonichov chudobinec v Bratislave (1723 – 1785) pod správou rádu krížovníkov s červenou hviezdou (Historické štúdie 59)
Széchényi-Kollonichov špitál, ktorý pod správou rádu krížovníkov s červenou hviezdou existoval v Bratislave v rokoch 1723 – 1785, bol niekoľko desaťročí najväčšou dobročinnou inštitúciou v Uhorsku. Kniha o dejinách tohto ústavu má tri nosné, vzájomne prepojené témy. Prvou sú dejiny samotného špitála, každodenný život jeho obyvateľov, ich vzájomné spolužitie, kvalita zaopatrenia, podmienky prijatia i početné „škandály“ špitálnikov, ktoré mohli viesť až k ich vylúčeniu z ústavu. Druhou sú dejiny rádu krížovníkov s červenou hviezdou s dôrazom na jeho vnútorné fungovanie, kariérne možnosti rehoľníkov a ich pôsobenie v Uhorsku. Treťou je mechanizmus fungovania ústrednej štátnej správy v Uhorsku v 18. storočí, najmä v oblasti riadenia a spravovania dobročinných ústavov a základín. Zachovaná korešpondencia krížovníkov umožnila nahliadnuť do „zákulisia“ fungovania štátnej administratívy a spoznať sieť „patrónov a dobrodincov“, ktorú si krížovníci začali budovať hneď po príchode do Uhorska, lebo bez ich podpory a pomoci mohli len veľmi ťažko niečo vybaviť alebo získať.
Dušan Segeš – Jiří Němeček (eds.): Juraj Slávik. Moja pamäť – živá kniha, III. diel
Juraj Slávik bol významným československým politikom a diplomatom, ktorý zastával v medzivojnovom období postupne vysoké administratívno-správne a politické funkcie. Začiatkom februára 1936 sa začína kariéra diplomatická: bol menovaný za vyslanca v Poľsku, kde zostal až do nemeckej okupácie českých krajín. Za vojny v roku 1939 sa stal členom Československého národného výboru v Paríži a v júli 1940 ministrom vnútra československej exilovej vlády. Po oslobodení Československa sa vrátil späť k diplomacii, bol menovaný za veľvyslanca v USA, na protest proti februárovému prevratu 1948 však rezignoval a zostal v exile, kde sa aktívne zapojil do činnosti exilových organizácií, predovšetkým Rady slobodného Československa.
Tretí diel Slávikových pamätí zahŕňa obdobie roku 1939. Začína sa po nemeckej okupácii českých krajín jeho cestou do Spojených štátov amerických na palube lodí Batory. V USA sa okamžite zapojil do propagačnej akcie československého zahraničného odboja prednáškami na schôdzach amerických krajanov, kde burcoval do boja za slobodné Československo v slobodnej Európe a podporoval čechoslovakistov proti slovenským separatistom.
Čoskoro sa však ukázala nutnosť Slávikovej prítomnosti v Poľsku, kde bolo potrebný diplomat, ktorý by dokázal československým utečencom z protektorátu pomôcť pri rokovaní s poľskými úradmi a pri organizovaní československého odboja na poľskej pôde. Preto 5. júla odišiel Slávik na palube lodi Queen Mary z USA naspäť do Európy. Jeho návrat do Varšavy bol príjazdom človeka, ktorého bývalý prezident Edvard Beneš menoval politickým reprezentantom československého zahraničného odboja v Poľsku.
Po porážke Poľska prešiel Slávik v septembri 1939 hranice do Rumunska a potom dlhou cestou cez Turecko a Grécko na západ do Francúzska, kde sa aktívne zapojil do československého zahraničného odboja.
Zväzok končí Slávikovou cestou do Paríža, kde sa stal správcom vecí sociálnych Československého národného výboru.
Petra Hudek: Pamätníky sovietskej armády po roku 1945. Od symbolu oslobodenia k spornému dedičstvu
Publikácia analyzuje transformáciu pamätníkov sovietskej armády v slovenskom a českom verejnom priestore po páde komunistického režimu. Autorka sa zameriava na proces, prostredníctvom ktorého sa komemoratívne objekty pôvodne zasadené do ideologického rámca sovietskeho víťazstva nad fašizmom stali otvorenými miestami pamäťovej kontroverzie a politickej reinterpretácie. Pamätníky sovietskej armády sú chápané ako dynamické a viacvrstvové prvky verejného priestoru, v ktorých sa prelínajú historická pamäť, politická moc a spoločenské konflikty.
Publikácia sleduje aj vývoj pamäťového rámca postsocialistickej transformácie po roku 1989, keď sa pamätníky stali predmetom pluralitných pamäťových sporov. Osobitnú pozornosť venuje procesom fyzickej aj symbolickej premeny, od poškodzovania, vandalizmu a spontánnych občianskych intervencií až po obnovy, premiestnenia a pokusy o muzeifikáciu. Tieto zmeny sú interpretované v kontexte meniacej sa politickej moci, ideologických rámcov a diskurzov národnej identity.
Autorka spochybňuje predstavu pamätníkov ako neutrálnych nositeľov historickej pamäti a zdôrazňuje ich premenlivú a politicky podmienenú povahu. Upozorňuje, že význam týchto objektov nevzniká ako prirodzený dôsledok minulosti, ale ako výsledok neustálej súhry politických rozhodnutí, spoločenských sporov, kultúrnych rámcov a medzinárodných mocenských vzťahov. Pamätníky sa tak stávajú miestami, kde sa manifestuje a zároveň formuje verejná pamäť, pričom ich interpretácia je predmetom prebiehajúceho zápasu medzi rôznymi aktérmi a ideologickými pozíciami. Týmto spôsobom publikácia posúva diskusiu o pamätníkoch sovietskej armády za rámec ich materiálnej existencie a chápe ich ako citlivé a strategicky dôležité body súčasného pamäťového a politického priestoru strednej Európy.
Archeologický ústav SAV:
Peter Gábor – Michal Cheben – Ivan Cheben: Sídlisko kultúry s lineárnou keramikou a želiezovskej skupiny v Blatnom (Edičná rada SAV)
Publikácia sprístupňuje výsledky jedného z najväčších plošných archeologických výskumov stredného neolitu na juhozápadnom Slovensku – sídliska kultúry s lineárnou keramikou a želiezovskej skupiny v Blatnom (okr. Senec). Na základe detailnej analýzy sídliskových objektov, pôdorysov domov s kolovou konštrukciou a zásobných jám prináša rekonštrukciu osady a jej vývojových fáz. Typologické a chronologické spracovanie keramického materiálu dopĺňa štúdia kamennej industrie vrátane hľadania primárnych zdrojov surovín. Kniha predstavuje kompletný nálezový súbor zo stredného neolitu Trnavskej tabule a je významným príspevkom k poznaniu osídlenia tejto časti Karpatskej kotliny. Určená je archeológom, historikom, študentom i všetkým záujemcom o pravekú kultúru a dejiny Slovenska.
Jozef Ďuriš: Využitie kamennej suroviny v neolitických a eneolitických stavbách z územia Slovenska (na príklade vybraných objektov) (Edičná rada SAV)
Monografia prináša prvú systematickú analýzu využívania kamennej suroviny v sídliskovej architektúre neolitu a eneolitu na území Slovenska. Na základe podrobnej analýzy 28 lokalít bolo identifikovaných a definovaných minimálne pätnásť spôsobov stavebno-konštrukčného uplatnenia kameňa. Súčasťou knihy je aj rozsiahly katalógový súpis skúmaných nálezísk. Publikácia prináša porovnanie variabilných stavebných techník, reflektuje regionálne špecifiká a ponúka nový pohľad na materiálové a technologické inovácie v pravekých sídlach. Poskytuje nielen informačno-porovnávací základ pre odborný výskum, ale aj praktický podklad pre architektonické rekonštrukcie obytných a hospodárskych objektov. Je určená archeológom, historikom, architektom, študentom a všetkým záujemcom o praveké staviteľstvo a jeho technologické inovácie.
Ústav slovenskej literatúry SAV:
Oskár Čepan: Rázdelia romantizmu
Vedecká monografia predstavuje posmrtne vydané nedokončené syntetizujúce dielo významného literárneho vedca Oskára Čepana (1925 – 1992), ktoré systematizuje jeho celoživotný výskum slovenskej romantickej literatúry. Publikácia vznikla na základe Čepanových zachovaných rukopisov a už publikovaných štúdií, ktoré editorský kolektív usporiadal, komentoval a zavŕšil do ucelenej podoby.
Čepan, uznávaný ako jedna z kľúčových zakladateľských postáv slovenskej literárnej vedy, priniesol do výskumu slovenského romantizmu nové hodnotové parametre, na ktoré vo výskume nadväzovali nové bádateľské generácie. Monografia prezentuje jeho dôkladne zdôvodnené klasifikácie vnútornej diferencovanosti romantickej generácie.
Monografia predstavuje dôležitý príspevok k poznaniu slovenského literárneho romantizmu, ktorý dopĺňa a uzatvára Čepanovo vedecké dedičstvo a zároveň má vysokú kultúrnu a spoločenskú relevanciu.
Erika Brtáňová, Daniel Soukup: Z kázňovej prózy II
Obsahom edície budú tri zbierky z tvorby barokového spisovateľa Mateja Markoviča st. (1707 – 1762), ktoré neboli zatiaľ literárnou históriou reflektované. Zbierka duchovných piesní Řvání jelenovo anebo písničky některé z osmerýho blahoslavenství (1747) vyniká typickou barokovou poetikou, čo naznačuje už jej titul. Špecifickosť druhej zbierky duchovných piesní a modlitieb Sloup ohnivý křesťanské Izraelity na cestách zprovázející (1756) spočíva v jej určení trom profesným skupinám – „kupcům, handlířům a řemeselníkům“, čím Markovič predišiel Juraja Laučeka a jeho zbierku Zlatá báně (1776) venovanú gemerským baníkom. Zbierku epigramov Duchovní zrcadlo ženského pohlaví z Písem svatých představené vytvoril Markovič ešte (pred rokom 1762) pred Bajzom (Slovenské dvojnásobné epigrammata, 1794) čiže ide o prvú zbierku epigramatickej lyriky v slovakizovanej češtine.
Dana Hučková: Žánrové podoby besednice. Literatúra v službách výchovy
Výchovne zamerané „čítanie pre ľud“ bolo na prelome 19. a 20. storočia stále dôležitou súčasťou slovenskej literárnej produkcie. Hoci z dnešného, esteticky podmieneného hodnotového pohľadu ide o okrajovú žánrovú formu, v súvekých slovenských podmienkach to bola ťažisková, dokonca politicky motivovaná priorita, pretože ľud bol najpočetnejšou zložkou národa, jeho jadrom – bola to „národná masa“, ktorú bolo treba získať pre národnú vec. Sociálne a politické pozdvihnutie ľudu bolo vo vnímaní slovenských národoveckých politických elít krokom k jeho sebauvedomeniu ako národa. Aj s ohľadom na to v danom čase zahrnuli výchovu ľudu do vlastnej umeleckej tvorby viacerí slovenskí spisovatelia – v žánri krátkej prózy ju vo svojich početných črtách a poviedkach výrazne realizovali napríklad Jozef Gregor Tajovský, Ján Čajak či Vladimír Hurban Vladimírov. Publikácia približuje podoby, možnosti a limity takejto fúzie pragmaticko-didaktickej funkcie s estetickou funkciou a cez analýzu autorských stratégií ukazuje, ako zvolený komunikačný zámer (výchova ľudu, informačná, vzdelávacia zložka textu) determinoval podobu danej literárnej formy.
Lenka Rišková (ed.): Slovenskí veršovci I. a II. (1805 a 1809)
Edícia dvoch zväzkov diela Slovenští veršovci (1805 a 1809), ktoré vydal Bohuslav Tablic (1769 – 1831) ako výber básnickej produkcie autorov z druhej polovice 18. storočia (J. Chrastinu, J. Demiana, J. Sabova, A. Doležala a M. I. Mošovského) spoločne s dvomi zbojníckymi piesňami.
Jej súčasťou bude aj literárnohistorická analýza oboch zväzkov pôvodnej Tablicovej edície, osobitne zameraná na sledovanie podôb prezentácie pôvodnej autorskej i Tablicovej editorskej intencie.
Ústav svetovej literatúry SAV:
Katarína Bednárová: Dejiny (umeleckého) prekladu II. Od pragmatického k literárnemu (1750 – 1918)
Monografia nadväzuje na 1. zväzok Dejín (umeleckého) prekladu na Slovensku I. Od sakrálneho k profánnemu a zameriava sa na obdobie 18. a 19. storočia, keď sa prekladateľská tvorba ešte chápala ako prirodzená a neoddeliteľná súčasť synkretickej literárnej aktivity. Retrospektívny pohľad poukazuje na primárnu funkciu prekladu pragmatických a duchovných textov v tomto období, a len na postupnú kryštalizáciu a diferenciáciu umeleckého a odborného prekladu. Monografia sa orientuje najmä na francúzsku literatúru a kultúru, ktorá nebola prirodzenou a bežnou súčasťou heterolingválneho a multikultúrneho prostredia na vtedajšom Slovensku. Zohrala však významnú, a zároveň kontroverznú úlohu vo formovaní intelektuálneho milieu, v transfere moderných myšlienkových konceptov a v cirkulácii inojazyčných diel filozofickej, historiografickej a umenovednej literatúry, ktoré sa recipovali aj jej prostredníctvom.
Mária Kusá, Silvia Rybárová: Pomedzné žánre v dejinách prekladu na Slovensku socio-humanitné texty v 20. storočí
Monografia mapuje nástup slovenského prekladu textov socio-humanitných vied ako samostatnej prekladateľskej aktivity, ktorá postupne formuluje vlastné diskurzívne praktiky a teóriu. Autorky sa orientujú na teoreticky málo preskúmané pomedzné žánre socio-humanitného prekladu: na literárnu a vedeckú esej a na beletrizovanú a – v rôznej miere – dokumentárnu biografiu. Každý z týchto žánrov nesie vlastné charakteristiky v rámci pomedzných žánrov, pričom ich existencia sa riadi špecifickými historickými podmienkami v slovenskom kultúrnom priestore. Prvá časť knihy približuje teoretické myslenie o eseji, stručne načrtáva jej historický vývin a opisuje základné žánrové špecifiká, ktoré podmieňujú výber prekladateľských postupov a stratégií. Druhá časť monografie sa zameriava na rovnako doposiaľ translatologicky neskúmaný žáner biografie, ktorá sa v slovenskom kultúrnom priestore objavuje v objektívne zvýšenej miere pred rokom 1989.
Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV:
Kolektív: Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny
Anotácia sa pripravuje
Alexandra Jarošová: Verejná komunikačná sféra: ako ju opisujeme, kde sú jej hranice a čo všetko znesie
Práca sa zaoberá otázkou, čo možno považovať za verejnú sféru a ako sa v nej komunikuje. Ukazuje teoretický prístup ku kategóriám komunikácia, verejnosť, súkromnosť, oficiálnosť a formálnosť v rámci vybraných úsekov štylistiky, sociolingvistiky a pragmatiky. Na základe zhodnotenia viacerých prístupov práca ponúka model komunikačnej situácie a typológiu komunikačných sfér. S týmto vybavením sa venuje problémovým okruhom verejnej komunikácie (predovšetkým internetovej) na Slovensku. Impulzom na spracovanie tejto témy bol fakt, že komunikácia vo verejnom priestore nadobudla vlastnosti vyvolávajúce rad otázok. Napríklad, ako interpretovať fenomén zreteľnej radikalizácie jazyka? Aké komunikačné ciele sa týmto dosahujú? Dá sa na sociálnych sieťach vymedziť hranica medzi súkromným a verejným, alebo je tam komunikácia z hľadiska tohto protikladu nevyhranená?
Katarína Balleková, Miloslav Smatana (ed.): Zo studnice rodnej reči 1
Triáda publikácií Zo studnice rodnej reči (2005, 2014, 2023) VEDY, vydavateľstva SAV, predstavuje výber najpríťažlivejších odborných príspevkov z rovnomennej rubriky v časopise Kultúra slova z obdobia 30 rokov (1992 – 2021). Prvý výber z rokov 1992 – 2001, ktorý sa pre veľký záujem dostáva čitateľom do rúk aktuálne v druhom, doplnenom vydaní, prináša pestrú koláž vzácnych, pútavých a sviežich svedectiev z nárečí a o nárečiach. Ojedinelým návratom do minulosti z predspisovného obdobia slovenčiny predstavuje javy a predmety zabudnuté alebo celoúzemne málo známe. Autormi textov boli prevažne pracovníci Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV (najmä z dialektologického a historického oddelenia, pričom dialektológovia držia po celý čas nad rubrikou i knižnou sériou patronát), ale aj externí nadšenci a bádatelia z oblasti slovenských nárečí. Predkladaná publikácia je rozdelená do šiestich tematických okruhov, cykly všemocnej prírody sprevádzajú človeka od narodenia až po jeho smrť, či už ide o každodennú prácu, obyčaje, zvyky, zábavu, vzťahy a ľudské charaktery. Zostavovatelia sú presvedčení, že aj po rokoch zachováva knižka kvalitu a výdatnosť prezentovaného prameňa o slovenčine. Stačí len načrieť a plnými dúškami vychutnať nevysychajúci obsah žriedla. A ujde sa do sýtosti a podľa chuti každému z mladšej i staršej generácie. Nové vydanie tejto knižky je doplnené bohatým indexom nárečových slov.
Slavistický ústav Jána Stanislava SAV:
Paulína Polgáryová: Slovensko-nemecké cechálie I. (Banská Bystrica)
Kritická pramenná edícia obsahuje kompletný výber slovensko-nemeckých paralelných cechových štatútov zo zbierky Banskobystrické cechy 1443 – 1872 /1948/, uloženej v Štátnom archíve v Banskej Bystrici. Okrem samotného edičného spracovania dvojjazyčného pramenného materiálu sa v knihe nachádza členitá úvodná štúdia so zameraním na samotný cechový systém a život remeselníkov v ňom. Podrobnejšie rozoberá cechové artikuly. Zameriava sa a vysvetľuje špecifickú terminológiu vyplývajúcu priamo z písomných pamiatok, pričom ju dokladuje početnými príkladmi.
Ústav dejín umenia SAV:
Veronika Kucharská: Ján Zápoľský a jeho doba
Príbeh Jána Zápoľského je v monografickom spracovaní predstavený vôbec po prvýkrát. Kniha je rozvrhnutá do štyroch nosných kapitol. Prvá sa venuje Zápoľského pôvodu, rodine a jeho vzostupu po spoločenskom a mocenskom rebríčku až na samý vrchol neskorostredovekej uhorskej spoločnosti. Druhá predstavuje najkratšie, ale z pohľadu udalostí azda najdôležitejšie obdobie v Zápoľského živote, spojené s moháčskymi udalosťami a jeho korunováciou za uhorského kráľa. Tretia kapitola predstaví Jána Zápoľského ako uhorského kráľa pohybujúceho sa medzi vtedajšími mocnosťami – Osmanskou ríšou, spojencami z Cognackej ligy Francúzskom, Anglickom, Benátkami, a súpermi z habsburskej dynastie Ferdinandom I. a jeho bratom cisárom Karolom V. Posledná je venovaná Zápoľského rodine – vdove a synovi a svojím spôsobom predstavuje akýsi epilóg za pôsobením celého rodu Zápoľských.
Katarína Orviská: V službách štátu, cirkvi, vlastného rodu. Ikonológia hlavného a korunovačného oltára v Dóme sv. Martina v Bratislave od G. R. Donnera a jeho objednávateľ Imrich Esterházi
Súsošie sv. Martina so žobrákom od Georga Raphaela Donnera (1693 – 1741), ktoré tvorilo ústredný výjav rovnomenného oltára v Dóme sv. Martina v Bratislave objednanom prímasom Imrichom Esterházim (1664 – 1745) v roku 1733, patrí k mimoriadne významným dielam prvej polovice 18. storočia. Hoci sa jeho významu venovalo niekoľko autorov, nikdy nebola vykonaná komplexná ikonologická analýza. Táto publikácia sa zaoberá dvoma kľúčovými oblasťami – ikonologickým výskumom bývalého hlavného oltára sv. Martina so žobrákom z Dómu sv. Martina v Bratislave a na základe praktických výstupov objasnením možností a limitov využitia ikonológie ako metódy na stredoeurópske novoveké umenie.
Filozofický ústav SAV:
Eva Smolková: Normy, princípy a hodnoty súčasného environmentálneho myslenia – významy, riešenia a implementácia Problematika koncipovania normatívnych kritérií vo vzťahu k environmentu je zložitá filozofická, axiologická, etická a právna tematika, ktorá predpokladá formulovanie princípov vzťahovania sa človeka, komunity, spoločnosti, štátu a medzinárodných organizácií k ekologickému problému a životnému prostrediu všeobecne. Predpokladom analyzovania platných normatívnych kritérií a hodnôt, ktoré v rámci environmentálneho myslenia vznikali, je analýza tých, ktoré sa presadil a ktoré nie a z akých dôvodov. Je to nielen otázka tvorby, ale aj posudzovania hodnôt, ktoré sa v rámci filozofického myslenia etablovali. Cieľom publikácie je identifikovať rôznorodosť filozofických prístupov, východísk a postojov, od ktorých sa odvíjajú navrhované metódy ovplyvňovania kvality životného prostredia, a ozrejmiť, ako sa k problematike tvorby a posudzovania normatívnych kritérií pristupuje, aké témy v jej rámci rezonujú a akým spôsobom sa riešia. Publikácia ponúka na prvom mieste historický náčrt problematiky, následne sa bude zaoberať axiologickou tematikou, predovšetkým implementáciou komunitných práv, ktorých súčasťou je aj právo na zdravé životné prostredie. Následne sa autorka sústredí na tematiku tvorby a fungovania spoločensko-ekonomických bariér, ich filozofických, politologických a ekonomických aspektov, súčasnú situáciu a reálnu podobou environmentálnych hodnôt, princípov a noriem v etickom a právnom kontexte. Záverečná sa bude venovať problematike perspektívy a zodpovednosti voči životnému prostrediu, ale aj zlyhaniam zelených konceptov a zelenej ekonomiky zoči-voči mocenským a politickým záujmom štátov.
Botanický ústav SAV:
Dominik Roman Letz a kol.: Malá flóra Slovenska. Kľúč na určovanie cievnatých rastlín (Edičná rada SAV)
Ide o dlho očakávanú monografiu, ktorá prináša ucelený, no zároveň kriticky revidovaný a aktuálny prehľad o všetkých pôvodných i nepôvodných druhoch a vnútrodruhových taxónoch cievnatých rastlín, zaznamenaných na území Slovenskej republiky. Hoci prioritou tejto knihy sú druhy spontánne sa vyskytujúce v prirodzenom i antropicky ovplyvnenom prostredí, nevynechali sa ani často pestované druhy. Úvodná všeobecná časť okrem iného obsahuje aj prehľad dejín výskumu cievnatých rastlín na Slovensku, najaktuálnejší zoznam vyšších syntaxónov vegetácie Slovenska, morfologicko-terminologický slovníček a prehľad prijatého systému vyšších taxónov, ktorý reflektuje najnovšie fylogenetické poznatky. Dielo, koncipované vo forme dichotomického určovacieho kľúča, prináša množstvo originálnych poznatkov, nakoľko väčšinu rodov spracovali špecialisti na jednotlivé skupiny.
Pavol Mereďa jun., Iva Hodálová, Kornélia Goliašová (eds.): Flóra Slovenska VI/2, 2. časť (Edičná rada SAV)
Publikácia je v poradí 18. dielom monografickej edície Flóra Slovenska prezentujúcej výsledky základného výskumu diverzity rastlín Slovenska. Obsahuje taxonomicko-chorologické spracovanie 144 druhov a 82 krížencov patriacich do 57 rodov a 9 tribusov (Cardueae, Coreopsideae, Eupatorieae, Helenieae, Heliantheae, Inuleae, Madieae, Millerieae, Tageteae) čeľade Asteraceae. Každý spracovávaný taxón (rod, druh, poddruh, resp. kríženec) je charakterizovaný z hľadiska nomenklatúry, morfológie, karyológie, biológie, ekológie, fytocenológie, úžitkovosti, ochrany a rozšírenia vo svete a na Slovensku. Súčasťou práce sú podrobné určovacie kľúče, mapy rozšírenia 87 taxónov na Slovensku a obrázkové tabule s ilustráciami 144 taxónov. Najdôležitejšie časti textov sú preložené do angličtiny.
Edícia Flóra Slovenska má vzhľadom k podrobnému spracovaniu rastlinného bohatstva Slovenska nezastupiteľné miesto v národnej kultúre i svetovej vede. Pre výskum biodiverzity panónskeho a karpatského regiónu je práca významná najmä tým, že prináša najnovšie a komplexné údaje nielen o vzácnych druhoch pôvodnej kveteny, ako sú endemické, reliktné, ohrozené alebo vyhynuté druhy, ale aj informácie o novodobo prenikajúcich nepôvodných a inváznych rastlinách. V knihe sú stručne prezentované aj druhy a krížence často pestované (úžitkové alebo okrasné), zo Slovenska mylne uvádzané alebo na Slovensku očakávané.
Ekonomický ústav SAV:
Daneš Brzica, Mária Kačírková, Jaroslav Vokoun: Flexibilita štruktúry ekonomiky a environmentálne zmeny. Výzvy pre mestá a firmy
Spoločnosť čelí nevyhnutnosti adaptácie na zmeny vyvolané vlastným vývojom a globálnym prostredím. Publikácia analyzuje mechanizmy, akými firmy, mestá a inštitúcie reagujú na environmentálne výzvy v kontexte klimatickej transformácie a globálnej konkurencie. Ekonomickú flexibilitu vnímame ako schopnosť efektívnej alokácie zdrojov medzi odvetviami, absorpcie externých šokov a adaptácie na nové regulačné a technologické rámce s cieľom udržať a zvyšovať konkurencieschopnosť.
Procesy dekarbonizácie, energetickej transformácie a sprísňovania environmentálnej legislatívy menia operačný priestor firiem i miest. Kľúčovým faktorom adaptácie je sektorová diverzifikácia. Ekonomiky s vysokou mierou diverzifikácie vykazujú vyššiu rezilienciu a nižšie transformačné náklady. Diverzifikáciu skúmame z pohľadu štruktúry zamestnanosti, inovačnej kapacity a proaktívnych prístupov k zelenej transformácii.
Mestá i firmy riešia otázky energetickej efektívnosti, udržateľnej mobility a princípy spravodlivej transformácie. Často však narážajú na konflikt medzi historickou alokáciou investícií a súčasnými environmentálnymi nárokmi. Efektívnym východiskom pre prekonávanie týchto rozporov sú pokročilé modely kooperácie. Schopnosť prepojiť environmentálne ciele s inovačnou stratégiou je predpokladom rozvoja firiem a miest. Adaptácia predstavuje aktívne budovanie nových, efektívnejších štruktúr a strategických vzťahov.
Publikácie z fakúlt vysokých škôl:
KU v Ružomberku:
Marek Babic: Človek a jeho svet v neskorej antike
Bolo obdobie po páde Ríma skutočne dobou temna a úpadku, alebo fascinujúcim časom zrodu novej Európy? Ako sa antický človek vyrovnával s masovou migráciou, klimatickými zmenami a ničivými pandémiami? A čo nám tieto historické skúsenosti hovoria o výzvach dnešného sveta?
Historik Marek Babic prichádza s inovatívnou publikáciou, ktorá búra mýty o „zániku antiky“ a ponúka plastický obraz jednej z najdôležitejších epoch svetových dejín (cca 284 – 641 po Kr.). Je to sonda do sveta, v ktorom sa rímske dedičstvo stretáva s energiou barbarských kmeňov, kde sa v mysliach Augustína či Jána Zlatoústeho rodí kresťanská intelektuálna tradícia a kde environmentálne katastrofy prepisujú geopolitickú mapu sveta.
Kniha prináša:
- Nové perspektívy: Odmietnutie stereotypov o barbarských inváziách a odhalenie symbiózy medzi Rimanmi a „barbarmi“.
- Environmentálne dejiny: Analýzu dopadov „Malej doby ľadovej“ a Justiniánskeho moru, ktoré fungovali ako „veľký reštart“ antickej civilizácie.
- Regionálny kontext: Unikátny pohľad na osudy Panónie a územia dnešného Slovenska, kde sa v ruinách rímskych miest rodil stredovek.
- Každodenný život: Príbehy obyčajných ľudí – od používania magických amuletov až po domáce rituály v Antiochii.
- Interdisciplinárny rozmer: Syntézu poznatkov histórie, archeológie, klimatológie a dejín umenia.
UCM v Trnave:
Roman Boča: Kvantová teória atómu
Anotácia sa pripravuje