This essay is about the incredulous stare and its persistent
role in the history of philosophy. This silent yet expressive gesture,
often signaling disbelief or skepticism, serves as a kind of
philosophical punctuation—a non-verbal response to ideas that challenge
conventional thinking. From ancient dialogues to modern philosophical
debates, the incredulous stare embodies the tension between
accepted norms and provocative thought, prompting both parties in a
philosophical debate to reassess their assumptions. The
incredulous stare, while often seen as resistance to certain theories,
is not a decisive argument against them. Rather, I argue that it is a
marker of deeper philosophical debates.
Predkladaná esej pojednáva o fenoméne zvanom neveriacky pohľad
a jeho úlohe v dejinách filozofie. Toto gesto slúži ako forma
filozofickej reflexie a ako reakcia na myšlienky, ktoré spochybňujú
zaužívané filozofické predstavy. Neveriacky pohľad v dejinách
filozofie zosobňuje napätie medzi prijatými filozofickými normami a
provokatívnymi myšlienkami, čím núti obe strany filozofickej diskusie
prehodnotiť svoje predpoklady. Neveriacky pohľad, aj
keď sa často vníma ako námietka voči určitým teóriám, nie je
rozhodujúcim argumentom proti nim. Naopak, ako esej ukazuje, je znakom
hlbších filozofických diskusií.