Autor publikácie prof. PhDr. Emil Višňovský, CSc., filozof a historik hovorí, že „pragmatizmus je slovo, ktoré u nás nemá dobrú povesť“, a to nielen v laickej, ale ani v odbornej filozofickej obci. Odľahčene by sme mohli povedať, že autor sa odhodlal odkliať „nedobrú reputáciu“ samotného pojmu a sprevádza nás „kariérou“ pragmatizmu.
Pragmatizmus sa ako filozofia zrodila pred vyše storočím v Spojených štátoch amerických; ako filozofia nebola iba „novým menom pre staré spôsoby myslenia“, bola skôr neobvyklým menom pre netradičné a originálne filozofické prístupy, aké sa dovtedy v kolíske západnej filozofie na európskom kontinente objavovali iba marginálne. Vstup pragmatizmu do sveta filozofie neznamenal iba sebapotvrdenie americkej kultúrnej identity a sebavedomia v „oblasti ducha“, ale bol výzvou pre každú „neamerickú“ filozofiu. Pragmatizmus sa kriticky staval k celej západnej filozofickej tradícii od Platóna cez Descarta po Kanta, celkovo sa zameriaval na rekonštrukciu vo filozofii.
Publikácia Štúdie o pragmatizme & neopragmatizme je súborom textov o filozofii hlavných predstaviteľov klasického pragmatizmu (Ch. S. Peirce, W. James, J. Dewey) a súčasného neopragmatizmu (R. Rorty).