21.11.2026 - meniny má Elvíra

Edičný plán VEDY, vydavateľstva SAV, na rok 2026

Historický ústav SAV:

Štefan Szalma: Za hranicami cti a krajiny. Zajatie, konverzia a zmena lojality v osmansko-uhorskom pohraničí
Počas susedstva Osmanskej ríše a Uhorska dochádzalo aj k vzájomnému ovplyvňovaniu vo viacerých sférach života, ba dokonca aj k vytvoreniu spoločného systému pravidiel v osmansko-uhorskom pohraničí, ktorý v mnohých ohľadoch dodržiavali a akceptovali obe strany. Tieto pravidlá sa týkali viacerých aspektov života na území kondomínia, t. j. dvojitého panstva Uhrov a Osmanov. Na ich základe fungoval aj osmansko-uhorský obchod so zajatcami, ktorý bol súčasťou každodenného života v pohraničí. Hoci si väčšina uhorských zajatcov vybrala najschodnejšiu cestu oslobodenia v podobe uhradenia výkupného, niektorí jednotlivci si zvolili alternatívu prestupu k „nepriateľovi“ a v niektorých prípadoch aj konverziu. K Osmanom sa však mohli pridať nielen násilne odvlečení, ale existovali aj zriedkavé prípady dobrovoľného prestupu na nepriateľskú stranu. Samozrejme, habsburská mocnosť a uhorské inštitúcie hodnotili takéto prestupy negatívne, rovnako ako nedovolenú spoluprácu pôvodného uhorského obyvateľstva s Osmanmi. Za odsúdeniahodné sa považovali činnosti, ktoré mohli potenciálne poškodiť Uhorské kráľovstvo. K spolupráci Uhrov s Osmanmi však dochádzalo aj počas „veľkého“ vojensko-politického pohybu v krajine, napríklad počas stavovských povstaní. Uhorské a habsburské inštitúcie postupne začali vydávať zákony trestajúce „turecké priateľstvo“, nedovolenú spoluprácu s Osmanmi a renegátstvo. Monografia je venovaná zbehom, renegátom a domnelým, resp. reálnym deliktom. Čitateľ spozná z dobových prameňov viacero napínavých príbehov jednotlivcov, aj prípady nepodložených obvinení, ako aj záznamy o reálnej spolupráci Uhrov s Osmanmi. Text je doplnený slovníkom osmansko-tureckých a tureckých termínov.

Miroslav Sabol – Ľudovít Hallon: Cestovný ruch na Slovensku 1939 – 1945 (Zábava pre majetných i nemajetných)
Monografia prináša na základe najnovšieho výskumu celkový obraz vývoja cestovného ruchu v podmienkach Slovenskej republiky 1939 - 1945 v širokých súvislostiach. Potvrdzuje hypotézu, že cestovný ruch sa rozvíjal aj na pozadí zložitých medzinárodných a domácich udalosti druhej svetovej vojny, len s určitým špecifickými znakmi. Mapuje stav turizmu na Slovensku na konci 30. rokov. Hodnotí rozvoj jednotlivých segmentov domáceho a zahraničného turizmu, najmä vo vzťahu k Protektorátu Čechy a Morava a k nacistickému Nemecku. Vykladá príčinné súvislosti odlivu českých turistov, tvoriacich jadro klientely v medzivojnových rokoch a nástupu domáceho turizmu širších vrstiev slovenského obyvateľstva. Pri využití nových nemeckých prameňov objasňuje a analyzuje úlohu Nemecka v procese formovania vládnej koncepcie cestovného ruchu a vplyv Nemecka na kreovanie centrálnych inštitúcií turizmu na pôde dobového Slovenského štátu.

Michal Schvarc – Martina Fiamová: Vlaky do ničoty. Osudy deportovaných slovenských Židov do Dištriktu Lublin v roku 1942
Publikácia sa zaoberá osudmi slovenských Židov deportovaných v roku 1942 do Lublinského dištriktu v okupovanom Poľsku. Autori analyzujú zo slovenskej perspektívy málo prebádanú časť holokaustu, ktorá sa týka tranzitných get a vyhladzovacích táborov akcie Reinhardt – Bełżec, Sobibór a Treblinka. Práca vychádza z rozsiahleho archívneho výskumu v Nemecku, Rakúsku a na Slovensku, najmä z výpovedí obetí a svedkov nacistických zločinov. Text poukazuje na aktívnu účasť ľudáckeho režimu na deportáciách a na prepojenie ľudáckej a nacistickej politiky. Osobitná pozornosť je venovaná páchateľom, logistike deportácií a fungovaniu vražedného aparátu v Lublinskom dištrikte. Cieľom publikácie je prispieť k doplneniu historickej pamäti a pripomenúť utrpenie takmer 40-tisíc obetí zo Slovenska.

Martina Fiamová: Križovatka zabudnutých osudov. Bratislavská Patrónka 1939 – 1947
Predkladaná publikácia sa venuje dejinám bývalej muničnej továrne na bratislavskej Patrónke ako výnimočnej mikrohistorickej lokalite, v ktorej sa v rokoch 1939 – 1947 koncentrovali rozmanité, časovo a priestorovo prepojené ľudské osudy. Autorka analyzuje premeny tohto areálu od sociálneho projektu Ústavu pre zmrzačených, cez utečenecký a repatriačný tábor, koncentračné stredisko Židov až po povojnový zaisťovací tábor. Text prepája dejiny sociálnej starostlivosti, nútenej migrácie, holokaustu a povojnovej transformácie spoločnosti so štátnymi politikami a mechanizmami moci. Na základe rozsiahleho pramenného bádania a využitia svedectiev pamätníkov kniha ukazuje Patrónku ako priestor, kde sa v komprimovanej podobe odrazili kľúčové procesy slovenských a európskych dejín. Publikácia prispieva k hlbšiemu porozumeniu vzťahu medzi miestom, štátom a jednotlivcom v období zásadných politických a spoločenských zmien.

Slavomír Michálek (ed.): História zadnými dverami 9
Deviaty zväzok edície Histórie zadnými dverami od autorov, vedeckých pracovníkov a doktorandov z Historického ústavu SAV, v.v.i., prináša takmer štyridsať nových príbehov od najstarších dejín až po koniec 20. storočia. Kniha je opäť bohatá na udalosti a osobnosti z minulosti. V osvedčenej chronologickej štruktúre štyroch častí (od najstarších dejín po nedávnu minulosť) ponúka poznatky o stratenom Wogastisburgu, či o kniežatách Veľkej Moravy a uhorských kráľoch. Z neskoršieho obdobia nechýbajú záľuby a záujmy Milana R. Štefánika, či pohľad Štefana Osuského na Trianonskú mierovú zmluvu. Z najnovších dejín upozorníme aspoň na príbeh Ludmily (Lídy) Clementisovej, manželky Vlada Clementisa. Ako sa táto krehká žena, pôvodnou profesiou operná speváčka a sólistka Opery Slovenského národného divadla v Bratislave, vyrovnala či nevyrovnala s manželovým obvinením zo slovenského buržoázneho nacionalizmu a justičnou vraždou v réžii ŠtB v rámci pražského politického megaprocesu Slánský a spol.?

Milena Sokolová: Evanjelická cirkev a. v. na Slovensku v medzivojnovom období
Koniec prvej svetovej vojny a následné geopolitické zmeny v strednej Európe znamenali pre evanjelikov a. v. žijúcich na území Slovenska zásadný obrat v ich dovtedajšom cirkevno-náboženskom živote. V nových politicko-spoločenských pomeroch utvárajúceho sa Československa došlo v roku 1919 ku konštituovaniu samostatnej Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku, kľúčovej udalosti, ktorou sa začala ich nová vývojová etapa. Publikácia analyzuje východiská a predpoklady tohto procesu i jeho priebeh a postupne mapuje priestor a možnosti, aké mali evanjelici na Slovensku v nasledujúcich dvoch desaťročiach na rozvoj nadobudnutej cirkevno-konfesionálnej svojbytnosti. Koncepcia diela vychádza z rešpektu ku kontinuite historického vývoja a reformačného hnutia a pozornosť sústreďuje na objasnenie vývojových tendencií evanjelickej cirkvi, ktoré boli najviac ovplyvnené dôsledkami povojnových zmien a ktoré definovali jej miesto a úlohu v novom štáte a spoločnosti. Popri analýze otázok jej vnútrocirkevnej správy a štruktúry, nacionálnych zápasov, či vývoja evanjelického školstva objasňuje formovanie jej vzťahu so štátom i postoja k jeho ideovej koncepcii, mapuje podobu slovensko-českých vzťahov na jej pôde a otvára problematiku jej miesta v politických vzťahoch Slovenska.

Ingrid Kušniráková: Špitál a jeho svet. Széchényi-Kollonichov chudobinec v Bratislave (1723 – 1785) pod správou rádu krížovníkov s červenou hviezdou (Historické štúdie 59)
Széchényi-Kollonichov špitál, ktorý pod správou rádu krížovníkov s červenou hviezdou existoval v Bratislave v rokoch 1723 – 1785, bol niekoľko desaťročí najväčšou dobročinnou inštitúciou v Uhorsku. Kniha o dejinách tohto ústavu má tri nosné, vzájomne prepojené témy. Prvou sú dejiny samotného špitála, každodenný život jeho obyvateľov, ich vzájomné spolužitie, kvalita zaopatrenia, podmienky prijatia i početné „škandály“ špitálnikov, ktoré mohli viesť až k ich vylúčeniu z ústavu. Druhou sú dejiny rádu krížovníkov s červenou hviezdou s dôrazom na jeho vnútorné fungovanie, kariérne možnosti rehoľníkov a ich pôsobenie v Uhorsku. Treťou je mechanizmus fungovania ústrednej štátnej správy v Uhorsku v 18. storočí, najmä v oblasti riadenia a spravovania dobročinných ústavov a základín. Zachovaná korešpondencia krížovníkov umožnila nahliadnuť do „zákulisia“ fungovania štátnej administratívy a spoznať sieť „patrónov a dobrodincov“, ktorú si krížovníci začali budovať hneď po príchode do Uhorska, lebo bez ich podpory a pomoci mohli len veľmi ťažko niečo vybaviť alebo získať.

Dušan Segeš – Jiří Němeček (eds.): Juraj Slávik. Moja pamäť – živá kniha, III. diel
Juraj Slávik bol významným československým politikom a diplomatom, ktorý zastával v medzivojnovom období postupne vysoké administratívno-správne a politické funkcie. Začiatkom februára 1936 sa začína kariéra diplomatická: bol menovaný za vyslanca v Poľsku, kde zostal až do nemeckej okupácie českých krajín. Za vojny v roku 1939 sa stal členom Československého národného výboru v Paríži a v júli 1940 ministrom vnútra československej exilovej vlády. Po oslobodení Československa sa vrátil späť k diplomacii, bol menovaný za veľvyslanca v USA, na protest proti februárovému prevratu 1948 však rezignoval a zostal v exile, kde sa aktívne zapojil do činnosti exilových organizácií, predovšetkým Rady slobodného Československa.
Tretí diel Slávikových pamätí zahŕňa obdobie roku 1939. Začína sa po nemeckej okupácii českých krajín jeho cestou do Spojených štátov amerických na palube lodí Batory. V USA sa okamžite zapojil do propagačnej akcie československého zahraničného odboja prednáškami na schôdzach amerických krajanov, kde burcoval do boja za slobodné Československo v slobodnej Európe a podporoval čechoslovakistov proti slovenským separatistom.
Čoskoro sa však ukázala nutnosť Slávikovej prítomnosti v Poľsku, kde bolo potrebný diplomat, ktorý by dokázal československým utečencom z protektorátu pomôcť pri rokovaní s poľskými úradmi a pri organizovaní československého odboja na poľskej pôde. Preto 5. júla odišiel Slávik na palube lodi Queen Mary z USA naspäť do Európy. Jeho návrat do Varšavy bol príjazdom človeka, ktorého bývalý prezident Edvard Beneš menoval politickým reprezentantom československého zahraničného odboja v Poľsku.
Po porážke Poľska prešiel Slávik v septembri 1939 hranice do Rumunska a potom dlhou cestou cez Turecko a Grécko na západ do Francúzska, kde sa aktívne zapojil do československého zahraničného odboja.
Zväzok končí Slávikovou cestou do Paríža, kde sa stal správcom vecí sociálnych Československého národného výboru.


Petra Hudek: Pamätníky sovietskej armády po roku 1989. Od symbolu oslobodenia k spornému dedičstvu
Publikácia analyzuje transformáciu pamätníkov sovietskej armády v slovenskom a českom verejnom priestore po páde komunistického režimu. Autorka sa zameriava na proces, prostredníctvom ktorého sa komemoratívne objekty pôvodne zasadené do ideologického rámca sovietskeho víťazstva nad fašizmom stali otvorenými miestami pamäťovej kontroverzie a politickej reinterpretácie. Pamätníky sovietskej armády sú chápané ako dynamické a viacvrstvové prvky verejného priestoru, v ktorých sa prelínajú historická pamäť, politická moc a spoločenské konflikty.
Publikácia sleduje aj vývoj pamäťového rámca postsocialistickej transformácie po roku 1989, keď sa pamätníky stali predmetom pluralitných pamäťových sporov. Osobitnú pozornosť venuje procesom fyzickej aj symbolickej premeny, od poškodzovania, vandalizmu a spontánnych občianskych intervencií až po obnovy, premiestnenia a pokusy o muzeifikáciu. Tieto zmeny sú interpretované v kontexte meniacej sa politickej moci, ideologických rámcov a diskurzov národnej identity.
Autorka spochybňuje predstavu pamätníkov ako neutrálnych nositeľov historickej pamäti a zdôrazňuje ich premenlivú a politicky podmienenú povahu. Upozorňuje, že význam týchto objektov nevzniká ako prirodzený dôsledok minulosti, ale ako výsledok neustálej súhry politických rozhodnutí, spoločenských sporov, kultúrnych rámcov a medzinárodných mocenských vzťahov. Pamätníky sa tak stávajú miestami, kde sa manifestuje a zároveň formuje verejná pamäť, pričom ich interpretácia je predmetom prebiehajúceho zápasu medzi rôznymi aktérmi a ideologickými pozíciami. Týmto spôsobom publikácia posúva diskusiu o pamätníkoch sovietskej armády za rámec ich materiálnej existencie a chápe ich ako citlivé a strategicky dôležité body súčasného pamäťového a politického priestoru strednej Európy.


Blanka Szeghyová – Ingrid Kušniráková (eds.): Spravodlivosť medzi normou a praxou. Hmotné a písomné pramene (Historické štúdie 60)
Predkladaná kolektívna monografia reflektuje, ako sa formovala a reálne uplatňovala spravodlivosť v Uhorsku, s komparatívnymi sondami do prostredia Sliezska a Sedmohradska v období od stredoveku po raný novovek. Autori nekoncipujú právo ako izolovaný normatívny systém, ale ako sociálnu prax, pričom pozornosť presúvajú od formálnych zákonov k ich reálnej aplikácii. Podľa povahy analyzovaných prameňov je publikácia štruktúrovaná do dvoch okruhov.
Prvá časť sa opiera o písomné pramene a mapuje fungovanie súdnej a trestnej agendy v rámci rôznych typov predmoderných súdov (Bratislavská stolica, panstvo Červený Kameň, Opavské kniežatstvo, mesto Legnica, vojenská hranica v Sedmohradsku) a poukazujú na to, ako bol výkon spravodlivosti usmerňovaný najmä zvykovými obyčajami, kresťanskými teologickými princípmi, či snahou o dosiahnutie zmieru.
Druhá časť publikácie je venovaná právnej archeológii, predovšetkým archeológii popravných miest (
Richtstättenarchäologie), a prináša päť štúdií, ktoré geograficky pokrývajú západné, stredné a východné Slovensko. Kým historicko-topografické sondy rekonštruujú lokalizáciu popravísk v Liptovskej stolici a mestskej šibenice v Košiciach, cielené archeologické výskumy analyzujú stavebnú podobu a fungovanie exekučných objektov v Holíči a vo Veličnej na Orave. Oddiel dopĺňa analýza muzeálno-prezentačného potenciálu súdnych pamiatok na východnom Slovensku a praktické kompendium relevantných uhorských právnych prameňov. Prepojením textovej analýzy s materiálnymi, archeologickými a antropologickými nálezmi autori odkrývajú nielen stavebnú architektúru a priestorovo-symbolické umiestnenie exekučných miest v krajine, ale aj rituály nepietneho pochovávania a celkovú sociálnu dimenziu trestania v minulosti.

Linda Osyková: Trnava moderná. Výstavba sociálne prospešných budov v rokoch 1918 – 1945
Tvár modernej Trnavy formovali významní českí, moravskí i slovenskí architekti. Budova Okresnej nemocenskej poisťovne je národnou kultúrnou pamiatkou, nachádza sa v registri DOCOMOMO a viaceré budovy (napr. Interný pavilón nemocnice navrhnutý architektom Rudolfom Stockarom) by si tento status zaslúžili. Dokladom toho je kvalita návrhov architektov, ktorí v Trnave budovy projektovali a mnohé ich návrhy realizované v iných mestách na Slovensku patria medzi národné kultúrne pamiatky. Kvalitnú prácu odviedli tiež stavitelia a ich zamestnanci, čo dokladajú kolaudačné zápisnice i užívatelia týchto budov. Veľkú zásluhu na vzniku spoločensky užitočných budov mali aktívni riaditelia na čele zdravotníckych zariadení, škôl, zriaďovatelia týchto organizácií, nadriadené štátne úrady, ktoré rozhodovali aj o štátnej pomoci pri výstavbe takýchto budov. Štát pomáhal tomuto rozvoju prijatím zákonov o stavebnom ruchu a finančnými podporami. Archívne dokumenty dokladajú obrovské úsilie niektorých riaditeľov i úradníkov, ktorí sa usilovali zlepšiť zdravotnú starostlivosť, stav školstva i bývania v meste. Snažili sa dodržiavať zákonom stanovené termíny, stavať architektonicky i technicky kvalitné novostavby, z ktorých väčšina slúži pôvodnému účelu dodnes.

Ondrej Šály: Poddaný a jeho zemepán. Panstvá zámožnej nižšej šľachty v ranom novoveku
Predmetom knihy je život poddaných v 17. a 18. storočí na území dnešného Slovenska. Približuje ich vzťahy so zemepánmi, sociálne postavenie, hospodárske povinnosti, ale aj rozsah možností ich vlastného konania. Po analýze relevantných pojmov a doterajšieho bádania o zemepansko-poddanských vzťahoch sa pozornosť sústreďuje na archívne pramene z prostredia zámožnej nižšej šľachty, ktoré umožňujú overiť alebo prehodnotiť známe tvrdenia o živote vidieckeho ľudu. Osobitný priestor je venovaný pomerom na panstvách členov rodu Radvanszký. Tie však nepredstavujú konečný cieľ výskumu, ale prostriedok širšieho bádania o poddanstve.

Štefan Gaučík: Under the Spell of History: The Life and Historical Works of Teodor Ortvay
Teodor Ortvay (1843 – 1916) bol historik, katolícky kňaz, archeológ a jeden z najvýznamnejších bádateľov dejín Bratislavy. Jeho vedecké záujmy však ďaleko presahovali hranice mesta – venoval sa cirkevným a regionálnym dejinám, archeológii, numizmatike, historickej geografii i kultúrnym dejinám.
Monografia Štefana Gaučíka prináša prvé komplexné spracovanie Ortvayovho života a vedeckého diela. Na základe rozsiahleho archívneho výskumu a dobových prameňov rekonštruuje jeho životnú a profesijnú dráhu, vedecké kontakty, pôsobenie v Bratislave a jeho miesto v intelektuálnom a inštitucionálnom prostredí Uhorska druhej polovice 19. a začiatku 20. storočia.
Kniha zároveň približuje mnohonárodnostný a multikultúrny svet, v ktorom Ortvay pôsobil, a ukazuje, ako sa formovalo jeho historické myslenie a vedecká identita. Osobitnú pozornosť venuje jeho vzťahu k Bratislave a monumentálnemu dielu o jej dejinách. Ortvayov životný príbeh tak ponúka aj možnosť nahliadnuť do sveta stredoeurópskej historiografie na prelome 19. a 20. storočia a nanovo zhodnotiť odkaz historika, ktorého práce formovali poznávanie minulosti Bratislavy po celé generácie.


Archeologický ústav SAV:

Peter Gábor – Michal Cheben – Ivan Cheben: Sídlisko kultúry s lineárnou keramikou a želiezovskej skupiny v Blatnom
Publikácia sprístupňuje výsledky jedného z najväčších plošných archeologických výskumov stredného neolitu na juhozápadnom Slovensku – sídliska kultúry s lineárnou keramikou a želiezovskej skupiny v Blatnom (okr. Senec). Na základe detailnej analýzy sídliskových objektov, pôdorysov domov s kolovou konštrukciou a zásobných jám prináša rekonštrukciu osady a jej vývojových fáz. Typologické a chronologické spracovanie keramického materiálu dopĺňa štúdia kamennej industrie vrátane hľadania primárnych zdrojov surovín. Kniha predstavuje kompletný nálezový súbor zo stredného neolitu Trnavskej tabule a je významným príspevkom k poznaniu osídlenia tejto časti Karpatskej kotliny. Určená je archeológom, historikom, študentom i všetkým záujemcom o pravekú kultúru a dejiny Slovenska.

Jozef Ďuriš: Využitie kamennej suroviny v neolitických a eneolitických stavbách z územia Slovenska (na príklade vybraných objektov)
Monografia prináša prvú systematickú analýzu využívania kamennej suroviny v sídliskovej architektúre neolitu a eneolitu na území Slovenska. Na základe podrobnej analýzy 28 lokalít bolo identifikovaných a definovaných minimálne pätnásť spôsobov stavebno-konštrukčného uplatnenia kameňa. Súčasťou knihy je aj rozsiahly katalógový súpis skúmaných nálezísk. Publikácia prináša porovnanie variabilných stavebných techník, reflektuje regionálne špecifiká a ponúka nový pohľad na materiálové a technologické inovácie v pravekých sídlach. Poskytuje nielen informačno-porovnávací základ pre odborný výskum, ale aj praktický podklad pre architektonické rekonštrukcie obytných a hospodárskych objektov. Je určená archeológom, historikom, architektom, študentom a všetkým záujemcom o praveké staviteľstvo a jeho technologické inovácie.

Urszula Śmigielska – Jana Katkinová – Jozef Moravčík: Púchov, site Pod Lachovcom. Cemetery of Lusatian Culture
Štúdia predstavuje komplexné spracovanie lužického pohrebiska v Púchove, v polohe Pod Lachovcom, ktorého 107 žiarových hrobov preskúmal v rokoch 1969 a 1971 J. Moravčík, vtedy pracovník Považského múzea v Žiline. Na základe analýzy a vyhodnotenia archeologických a antropologických prameňov, aj s využitím štatistických metód, je v knihe charakterizovaný pohrebný rítus, materiálna kultúra a chronologický vývoj lokality. Najstaršie hroby sú datované na prelom strednej a mladšej doby bronzovej (14./13. stor. pred n. l.), zatiaľ čo ukončenie využívania pohrebiska možno zaradiť do konca neskorej doby bronzovej (cca polovica 8. stor. pred n. l.). Dlhodobé používanie lokality umožňuje sledovať chronologické zmeny v materiálnej kultúre a v pohrebnom rituáli. Charakteristiky funerálnych praktík, bohatstvo a výbava hrobov, ako aj biologické vlastnosti pochovaných osôb boli predmetom štatistickej analýzy. Využitie metód, ktoré možno v kontexte výskumu lužických pohrebísk považovať za inovatívne (napr. korelácie, Kruskal-Wallisov test, korešpondenčná analýza, Giniho koeficient) umožnilo objektívnejší prístup k analyzovanému materiálu a odhalenie vzorcov, ktoré na prvý pohľad nie sú rozpoznateľné (napr. súvislosť výskytu jednotlivých elementov výbavy s vekom pochovaných osôb, alebo absencia vzťahu medzi bohatstvom výbavy hrobov a investíciou práce do ich konštrukcie). Štúdia tak prináša významný príspevok k poznaniu lužickej kultúry na Slovensku, najmä k problematike jej pohrebného rítu, sociálnych prejavov a regionálneho vývoja v priestore stredného Považia.

Jozef Zábojník: Pohrebisko z obdobia avarského kaganátu v Čataji
Pohrebisko v polohe Zemanské-Gejzove sa nachádza cca 1 400 m od kostola v Čataji. Vykopávky na nekropole sa uskutočnili v dvoch etapách. Tou prvou bol záchranný výskum vyvolaný výstavbou diaľnice D1 v úseku Bratislava – Trnava v rokoch 1975 – 1977. Cieľom druhej etapy v rokoch 1987 – 1989 boli plochy, ktoré nebolo možné preskúmať počas prvej etapy výskumu. Celkovo sa na lokalite preskúmalo 227 hrobov, z ktorých 222 bolo kostrových a päť žiarových. Radí sa tak medzi najdôležitejšie nekropoly na juhozápadnom Slovensku. Napriek tomu, že pohrebisko nebolo prebádané v plnom rozsahu, poskytli vykopávky v Čataji nesmierne dôležité informácie jednak pre štúdium pohrebných zvyklostí, jednak pre analýzy jednotlivých kategórií predmetov materiálnej kultúry. Datovanie pohrebiska umožnili predovšetkým nálezy súčastí opaskových súprav, resp. analýza postupu pochovávania. Možno konštatovať, že počiatok pochovávania na predmetnej nekropole sa kladie do druhej polovice 7. stor. n. l. Ukončenie pochovávania možno pravdepodobne klásť do druhej polovice 8. stor. n. l.


Ústav slovenskej literatúry SAV:

Oskár Čepan: Rázdelia romantizmu
Vedecká monografia predstavuje posmrtne vydané nedokončené syntetizujúce dielo významného literárneho vedca Oskára Čepana (1925 – 1992), ktoré systematizuje jeho celoživotný výskum slovenskej romantickej literatúry. Publikácia vznikla na základe Čepanových zachovaných rukopisov a už publikovaných štúdií, ktoré editorský kolektív usporiadal, komentoval a zavŕšil do ucelenej podoby.
Čepan, uznávaný ako jedna z kľúčových zakladateľských postáv slovenskej literárnej vedy, priniesol do výskumu slovenského romantizmu nové hodnotové parametre, na ktoré vo výskume nadväzovali nové bádateľské generácie. Monografia prezentuje jeho dôkladne zdôvodnené klasifikácie vnútornej diferencovanosti romantickej generácie.
Monografia predstavuje dôležitý príspevok k poznaniu slovenského literárneho romantizmu, ktorý dopĺňa a uzatvára Čepanovo vedecké dedičstvo a zároveň má vysokú kultúrnu a spoločenskú relevanciu.


Tomáš Horváth: Modernizmus v populárnej literatúre
Publikácia sa zaoberá prienikmi literárneho modernizmu so žánrami populárnej literatúry, najmä s hororovou fantastikou, detektívkou a utópiou. Sleduje stret kódov literárneho smeru a žánru v štruktúre textu a na tomto základe ponúka interpretácie diel viacerých stredoeurópskych autorov (napr. S. Grabiński, A. Blackwood, K. Irzykowski, A. Lange). Osobitnú pozornosť venuje tomu, ako modernistická literatúra – chápajúca svet ako psychickú projekciu subjektu – inkorporuje prvky okultných, duchárskych či dobrodružných príbehov. Modernizmus sa tak v populárnych žánroch prejavuje ako stopová prítomnosť v témach, motívoch a naratívnych postupoch. Súčasťou práce je aj kapitola o začiatkoch slovenskej detektívky po roku 1918 a analýza toposu mesta alebo veľkomesta ako priestoru modernity spätého s kriminálnym žánrom.

Vladimír Barborík – Magdalena Bystrzak (eds.): Poučená literatúra: normalizácia ako projekt a realita
Publikácia je venovaná slovenskej literatúre a literárnej kultúre sedemdesiatych a osemdesiatych rokov 20. storočia. Ide o obdobie, pre ktoré sa v spoločenskom vedomí i v historiografii ustálil názov normalizácia. Prináša výsledky výskumu bádateľského kolektívu Ústavu slovenskej literatúry SAV, v. v. i., ktorý bol situovaný do miest dotyku či prekrytia spoločensko-politického a literárneho poľa daného obdobia. Ide o rôzne vrstvy literatúry: inštitucionálnu v súvislosti s dobovým literárnym životom (spisovateľský zväz, zjazdy, publikačné platformy a orgány publikačného dozoru), personálnu (postoje a úloha individuálnych aktérov vo vymedzenom období) a tvorivú, ako aj o oblasť reflexie. V prípade tvorby nešlo iba o jednostranný vplyv normalizačného procesu na tvár a tvárnosť dobovej produkcie, ale aj o individuálne autorské prístupy, ktoré viedli aj v limitovanom priestore k určitej podobe autentického sebavyjadrenia. V tejto súvislosti sa ako produktívna ukázala aplikácia pôvodne sociologického termínu šedá zóna na oblasť tvorby, autorských postojov a stratégií. Rôznosť prístupov a rozdielne vymedzené polia bádania literatúry a literárnosti v súvislosti s celospoločenským procesom normalizácie zastrešuje a zjednocuje základný, v každej z kapitol sa objavujúci predpoklad, že kľúčom k danému obdobiu je vzájomný vzťah literatúry vo verejnom priestore a oficiálnej moci, vzťah intenzívnejší než v iných fázach vývoja domácej literatúry, ale nie natoľko intenzívny a jednostranný, aby zabránil vzniku diel, ktoré dokázali svoju dobu prežiť.

Martin Braxatoris – Oľga Vaneková: Pavol Šramko II.
Monografia Pavol Šramko II. predstavuje druhú časť výskumu venovaného osobnosti Pavla Šramka, literárne činného autora z prelomu 18. a 19. storočia, ktorý je v dejinách slovenskej literatúry známy predovšetkým svojou príležitostnou básnickou tvorbou. Publikácia prináša komentovanú edíciu vybraných básnických diel Pavla Šramka a Michala Semiana, napísaných v slovenskom jazyku i v latinčine, spolu s ich literárnohistorickou analýzou a interpretáciou. Rovnakým spôsobom sprístupňuje aj príležitostnú báseň Bohuslava Tablica Radostné jubileum aneb padesáteletí kazatelského ouřadu… Pavla Šramka. Edícia zahŕňa reprodukcie dobových tlačí, transliteráciu a transkripciu slovenských textov, ako aj slovenské preklady latinských básní. Ďalšia časť knihy sa venuje jazykovednému dielu Pavla Šramka, najmä jeho Česko-slovenskej gramatike (Liternici), ktorá bola doteraz v slovenskej jazykovede reflektovaná skôr okrajovo. Na základe detailného výskumu monografia analyzuje pôsobenie diela v širšom literárnom a kultúrnom kontexte, jeho vnútornú štruktúru, miesto v kontexte vývinu vernakulárnej ortografickej normy a otázku vzťahu medzi variabilnou dobovou výslovnosťou a ortografickým systémom. Monografia zároveň prináša kritickú edíciu tohto diela a prispieva k presnejšiemu poznaniu jazykovej a literárnej kultúry prelomu 18. a 19. storočia v slovenskom prostredí.


Ústav svetovej literatúry SAV:

Katarína Bednárová: Dejiny (umeleckého) prekladu II. Od pragmatického k literárnemu (1750 – 1918)
Monografia nadväzuje na 1. zväzok Dejín (umeleckého) prekladu na Slovensku I. Od sakrálneho k profánnemu a zameriava sa na obdobie 18. a 19. storočia, keď sa prekladateľská tvorba ešte chápala ako prirodzená a neoddeliteľná súčasť synkretickej literárnej aktivity. Retrospektívny pohľad poukazuje na primárnu funkciu prekladu pragmatických a duchovných textov v tomto období, a len na postupnú kryštalizáciu a diferenciáciu umeleckého a odborného prekladu. Monografia sa orientuje najmä na francúzsku literatúru a kultúru, ktorá nebola prirodzenou a bežnou súčasťou heterolingválneho a multikultúrneho prostredia na vtedajšom Slovensku. Zohrala však významnú, a zároveň kontroverznú úlohu vo formovaní intelektuálneho milieu, v transfere moderných myšlienkových konceptov a v cirkulácii inojazyčných diel filozofickej, historiografickej a umenovednej literatúry, ktoré sa recipovali aj jej prostredníctvom.


Slavistický ústav Jána Stanislava SAV:

Vladimír Rábik: Zmeny v sídliskovej štruktúre stredovekej Zvolenskej župy v dôsledku nemeckého osídlenia
Výskum nemeckého osídlenia na našom území predstavuje dôležitú historiografickú tému. Na jednej strane je totiž zrejmé, že tento proces viedol k skvalitneniu sídliskovej, hospodárskej, ale aj sociálno-právnej situácie v Uhorskom kráľovstve, pretože reprezentoval celkom nový model sídliskovej definície. Na druhej strane sa však táto téma v minulosti silne inštrumentalizovala v zmysle, že nemecké osídlenie civilizovalo krajinu. Až novšie výskumy ukazujú aj trochu odlišný obraz. Predovšetkým je zrejmé, že početné zmeny v sídliskovej štruktúre sa síce diali v rámci istých ustanovení pôvodne hosťovského práva, ktoré malo najmä nemecký pôvod, no už od začiatku bolo infiltrované aj domácimi právnymi nuansami, čím strácalo svoju pôvodovú rýdzosť. A navyše z veľkej časti – okrem silných hospodárskych centier, neskorších miest – sa jeho šírenie a sídliskové etablovanie po populačnej stránke zabezpečovalo zo zdrojov domáceho obyvateľstva. Monografia analyzuje práve taký sídliskový zásah nemeckého osídlenia na území Zvolenskej župy v stredoveku, s dosahom na zmeny celkovej štruktúry sídliskovej siete. Sleduje predovšetkým otázky spojené s celkovým národnostným vývinom jednotlivých sídlisk, motiváciu a časový horizont príchodu Nemcov do Zvolenskej župy, ich etablovanie sa v rámci jestvujúcej štruktúry sídiel, vplyv i vzájomnú interakciu s domorodým obyvateľstvom. V neposlednom rade svoju pozornosť upriamuje i na sociálne, náboženské, kultúrne i právne súvislosti skúmaného javu. Platí pritom, že prítomnosť nemeckého etnického elementu určite zasiahla do procesu vývoja a utvárania sídliskovej štruktúry Zvolenskej župy v stredoveku. Bol to dlhší proces, ktorý mal rozličnú dynamiku, svoje dominanty i regresívne stavy.

Paulína Polgáryová: Slovensko-nemecké cechálie I. (Banská Bystrica)
Kritická pramenná edícia obsahuje kompletný výber slovensko-nemeckých paralelných cechových štatútov zo zbierky Banskobystrické cechy 1443 – 1872 /1948/, uloženej v Štátnom archíve v Banskej Bystrici. Okrem samotného edičného spracovania dvojjazyčného pramenného materiálu sa v knihe nachádza členitá úvodná štúdia so zameraním na samotný cechový systém a život remeselníkov v ňom. Podrobnejšie rozoberá cechové artikuly. Zameriava sa a vysvetľuje špecifickú terminológiu vyplývajúcu priamo z písomných pamiatok, pričom ju dokladuje početnými príkladmi.


Ústav dejín umenia SAV:

Veronika Kucharská: Ján Zápoľský a jeho doba
Príbeh Jána Zápoľského je v monografickom spracovaní predstavený vôbec po prvýkrát. Kniha je rozvrhnutá do štyroch nosných kapitol. Prvá sa venuje Zápoľského pôvodu, rodine a jeho vzostupu po spoločenskom a mocenskom rebríčku až na samý vrchol neskorostredovekej uhorskej spoločnosti. Druhá predstavuje najkratšie, ale z pohľadu udalostí azda najdôležitejšie obdobie v Zápoľského živote, spojené s moháčskymi udalosťami a jeho korunováciou za uhorského kráľa. Tretia kapitola predstaví Jána Zápoľského ako uhorského kráľa pohybujúceho sa medzi vtedajšími mocnosťami – Osmanskou ríšou, spojencami z Cognackej ligy Francúzskom, Anglickom, Benátkami, a súpermi z habsburskej dynastie Ferdinandom I. a jeho bratom cisárom Karolom V. Posledná je venovaná Zápoľského rodine – vdove a synovi a svojím spôsobom predstavuje akýsi epilóg za pôsobením celého rodu Zápoľských.

Katarína Orviská: V službách štátu, cirkvi, vlastného rodu. Ikonológia hlavného a korunovačného oltára v Dóme sv. Martina v Bratislave od G. R. Donnera a jeho objednávateľ Imrich Esterházi
Súsošie sv. Martina so žobrákom od Georga Raphaela Donnera (1693 – 1741), ktoré tvorilo ústredný výjav rovnomenného oltára v Dóme sv. Martina v Bratislave objednanom prímasom Imrichom Esterházim (1664 – 1745) v roku 1733, patrí k mimoriadne významným dielam prvej polovice 18. storočia. Hoci sa jeho významu venovalo niekoľko autorov, nikdy nebola vykonaná komplexná ikonologická analýza. Táto publikácia sa zaoberá dvoma kľúčovými oblasťami – ikonologickým výskumom bývalého hlavného oltára sv. Martina so žobrákom z Dómu sv. Martina v Bratislave a na základe praktických výstupov objasnením možností a limitov využitia ikonológie ako metódy na stredoeurópske novoveké umenie.

Ivan Gerát: Voda a čas. Esej o stredovekých obrazoch krstu
Kniha predstavuje ambiciózny pokus o historický a filozofický pohľad na vybranú vzorku stredovekých obrazov krstu zo širšieho regiónu strednej Európy. Čas ako nehomogénny fenomén v nich nadobúda rôzne kvality od vulgárneho až po posvätný. Dochádza v ňom k výrazným premosteniam aj zlomom, vyjadrujúcim stabilitu aj premeny jazykových hier a rituálov, či úsilie o paradoxné zobrazenie neviditeľného. Ľudská túžba po zmysluplnom živote sa premietala do obrazových cyklov, v ktorých išlo nielen o tvorivé uplatňovanie rôznych stratégií rozprávania, ale aj o transformáciu videnia vnímateľov. Dialogické procesy prehodnocovania náboženských aj umeleckých tradícií súviseli okrem neraz výnimočných individuálnych osudov a štýlov aj s utváraním spoločenskej autority inštitúcií. Energia vizualizovaného rituálu zakladá určitú formalizáciu pravidiel, no súčasne otvára nové horizonty hravosti v kultúre a jej poznávaní.

Marta Herucová: Francúzske umenie na Slovensku
Kniha prináša prvú ucelenú syntézu doteraz roztrieštených poznatkov o prítomnosti francúzskeho výtvarného umenia v našom kultúrnom priestore. Systematicky mapuje stopy francúzskej kultúry od stredoveku cez novovek až po medzivojnové obdobie. Pozornosť venuje zberateľským aktivitám, importu umeleckých diel a vplyvu parížskych akadémií na domácu tvorbu. Vďaka dôkladnému umeleckohistorickému výskumu a bohatému obrazovému materiálu ponúka kľúčové zhrnutie pre širokú odbornú a kultúrnu verejnosť.


Ústav divadelnej a filmovej vedy SAV:

Karol Mišovic: Eva Poláková
Bola krásna, inteligentná, talentovaná. Aj takto by sme mohli charakterizovať Evu Polákovú (1935 – 1973), jednu z najvýnimočnejších herečiek svojej generácie, ktorá zomrela už vo svojich tridsiatich ôsmich rokoch. U režisérov patrila k najvyhľadávanejším a medzi divákmi k najpopulárnejším herečkám, pravidelne hrávala ústredné úlohy v divadle, filme, televízii aj rozhlase. Jej herecká cesta však bola komplikovaná a mnohokrát kľukatá.
Poláková bola jednou z prvých absolventiek herectva na Vysokej škole múzických umení v Bratislave. Po škole dva a pol roka pôsobila v košickom Štátnom divadle, kde sa už vtedy preukázalo, že ako herečka neinklinuje k rolám bezduchých naiviek ani ku klasickej dráme. Bola predstaviteľkou modernej ženy 20. storočia. To sa naplno potvrdilo po jej príchode do činohry Slovenského národného divadla. Vďaka tvárnosti svojho talentu sa prehrala k náročným charakterovým rolám vášnivých sebadeštruktívnych žien, eruptívnych osudových bytostí, ale i obyčajných existencií svojej doby. V činohre SND stvárnila vyše tridsať postáv širokého žánrového rozptylu, a to v kánonických inscenáciách režisérov Jozefa Budského, Tibora Rakovského, Karola L. Zachara, Pavla Haspru, Miloša Pietora či Jozefa Palku. V televíznom ateliéri vytvorila takmer osemdesiat a v rozhlase vyše sto kreácií. Za výkon v postave Marty v československom filme
Smrt si říka Engelchen získala cenu na filmovom festivale v Los Alamos.
Prostredníctvom jej hereckého osudu možno čitateľne mapovať turbulentný vývoj troch desaťročí domáceho dramatického umenia, od polovice päťdesiatych rokov až po obdobie normalizácie. Publikácia hlavnú pozornosť venuje charakteristike spoločenských, estetických, ale i politických kontextov, ktoré bezprostredne vplývali na umeleckú sféru a tým aj na formovanie Polákovej herectva. Autor na základe dobových prameňov i vlastných hypotéz približuje špecifickosť jej hereckej osobnosti, rekonštruuje jej erbové výkony, pri ktorých sa vyhýba nekritickej adorácii, a neobchádza ani ľudské zázemie výnimočnej ženy a herečky.



Ústav politických vied SAV:

Elena Klátiková – Norbert Kmeť: Podoby moci a demokracia
Publikácia pojednáva o podobách moci a jej pôsobení na viacerých úrovniach existencie spoločnosti – od makroúrovne štátnych celkov až po mikroúroveň medziľudskej komunikácie, najmä však v prostredí politických zápasov, pričom berie do úvahy tak jej viditeľnú, ako aj neviditeľnú formu v podobe manipulácie a manipulatívnych techník. Pôsobenie týchto síl si nie vždy uvedomujeme, môžu však výrazne ovplyvňovať rozhodnutia jednotlivcov i skupín. Súčasťou mocenského pôsobenia je aj dynamika ”moci algoritmov”, ktorej venujeme zvlášť veľkú pozornosť, keďže jej účinkom okrem iného prichádzame o časť priestoru, ktorý sme v preddigitálnej ére nazývali svojím súkromím. Ako naznačuje už samotný názov knihy, kniha sa zaoberá aj zložitým vzťahom medzi mocou a demokratickým politickým systémom. Vo svojej záverečnej časti predkladaná práca ponúka výsledky prieskumov verejnej mienky, ktorých cieľom bolo zistiť postoje slovenskej verejnosti k demokracii, straníckemu systému, či k postaveniu menšín a ich rozhodovacím právam. Prieskumy sa venovali aj otázkam týkajúcim sa dôvery verejnosti v politické strany a jednotlivých politikov a jej vnímaniu miery digitálnej dominancie. Táto časť knihy dokumentuje aj niektoré vystúpenia politických aktérov, najmä ich konfrontácie so svojimi politickými súpermi. Snahou autorov bolo poskytnúť nielen teoretické poznatky o mocenskom pôsobení, ale aj praktické návody, ako čeliť moci v jej dominantných prejavoch.


Botanický ústav SAV:

Dominik Roman Letz a kol.: Malá flóra Slovenska. Kľúč na určovanie cievnatých rastlín (Edičná rada SAV)
Ide o dlho očakávanú monografiu, ktorá prináša ucelený, no zároveň kriticky revidovaný a aktuálny prehľad o všetkých pôvodných i nepôvodných druhoch a vnútrodruhových taxónoch cievnatých rastlín, zaznamenaných na území Slovenskej republiky. Hoci prioritou tejto knihy sú druhy spontánne sa vyskytujúce v prirodzenom i antropicky ovplyvnenom prostredí, nevynechali sa ani často pestované druhy. Úvodná všeobecná časť okrem iného obsahuje aj prehľad dejín výskumu cievnatých rastlín na Slovensku, najaktuálnejší zoznam vyšších syntaxónov vegetácie Slovenska, morfologicko-terminologický slovníček a prehľad prijatého systému vyšších taxónov, ktorý reflektuje najnovšie fylogenetické poznatky. Dielo, koncipované vo forme dichotomického určovacieho kľúča, prináša množstvo originálnych poznatkov, nakoľko väčšinu rodov spracovali špecialisti na jednotlivé skupiny.

Pavol Mereďa jun. – Iva Hodálová – Kornélia Goliašová (eds.): Flóra Slovenska VI/2, 2. časť (Edičná rada SAV)
Publikácia je v poradí 18. dielom monografickej edície Flóra Slovenska prezentujúcej výsledky základného výskumu diverzity rastlín Slovenska. Obsahuje taxonomicko-chorologické spracovanie 144 druhov a 82 krížencov patriacich do 57 rodov a 9 tribusov (Cardueae, Coreopsideae, Eupatorieae, Helenieae, Heliantheae, Inuleae, Madieae, Millerieae, Tageteae) čeľade Asteraceae. Každý spracovávaný taxón (rod, druh, poddruh, resp. kríženec) je charakterizovaný z hľadiska nomenklatúry, morfológie, karyológie, biológie, ekológie, fytocenológie, úžitkovosti, ochrany a rozšírenia vo svete a na Slovensku. Súčasťou práce sú podrobné určovacie kľúče, mapy rozšírenia 87 taxónov na Slovensku a obrázkové tabule s ilustráciami 144 taxónov. Najdôležitejšie časti textov sú preložené do angličtiny.
Edícia Flóra Slovenska má vzhľadom k podrobnému spracovaniu rastlinného bohatstva Slovenska nezastupiteľné miesto v národnej kultúre i svetovej vede. Pre výskum biodiverzity panónskeho a karpatského regiónu je práca významná najmä tým, že prináša najnovšie a komplexné údaje nielen o vzácnych druhoch pôvodnej kveteny, ako sú endemické, reliktné, ohrozené alebo vyhynuté druhy, ale aj informácie o novodobo prenikajúcich nepôvodných a inváznych rastlinách. V knihe sú stručne prezentované aj druhy a krížence často pestované (úžitkové alebo okrasné), zo Slovenska mylne uvádzané alebo na Slovensku očakávané.


Ústav krajinnej ekológie SAV:

Peter Gajdoš – Ľudmila Černecká – Valerián Franc – Anna Šestáková (eds.): Pavúky Slovenska. Slovenské názvoslovie, prehľad čeľadí a súčasné poznatky
(Druhé prepracované a rozšírené vydanie)
Pavúky odjakživa fascinovali ľudí. Sú populárnou, prekrásnou a veľmi významnou skupinou živočíchov. Odmietavý postoj, alebo dokonca až fóbia u časti verejnosti je spôsobená najmä nedostatkom poznatkov a túto medzeru sa snažia autori knihy zaplniť. Viete koľko druhov pavúkov žije na Slovensku? A akú úlohu majú v prírode? Aj tieto informácie sa dočítate v populárno-náučnej knihe Pavúky Slovenska. Nájdete v nej nielen najnovší zoznam tu žijúcich druhov, ale aj prvé komplexné slovenské názvoslovie. Okrem toho sa dočítate ako takéto mená vznikajú a kde sme sa s nimi už v minulosti stretli. Charakteristiku jednotlivých čeľadí dopĺňajú farebné fotografie, vďaka ktorým môžete jednotlivých zástupcov identifikovať v prírode. Navyše táto kniha ponúka základné informácie a zaujímavosti o pavúkoch, ich fylogenéze, biológii či ekológii.


Ústav ekológie lesa SAV:

Anton Krištín – Benjamín Jarčuška – Ľubomír Vidlička – Peter Kaňuch: Atlas rovnokrídlovcov a modliviek Slovenska
Atlas rovnokrídlovcov (Orthoptera) a modliviek (Mantodea) na Slovensku predstavuje prvý komplexný prehľad rovnokrídlovcov (Orthoptera, podrady Ensifera a Caelifera) a modliviek (Mantodea) na území Slovenska. Zahŕňa 134 druhov rovnokrídlovcov a tri druhy modliviek, pričom poskytuje informácie o ich rozšírení, biotopoch, početnosti, frekvencii výskytu, fenológii a miere ohrozenia. Každý druh má vypracovaný samostatný profil obsahujúci mapu rozšírenia v sieti 10 × 10 km rozdelenú na tri časové obdobia (<1965, 1966 – 1999 a 2000 – 2025), fotografiu druhu, údaje o výskyte vo svete a v Európe a zoznam literatúry. Všeobecná časť je venovaná histórii výskumu, prírodným podmienkam Slovenska, metodike zberu a analýzy údajov a zhrnutiu výsledkov. Vo výsledkoch sú zhodnotené druhové zloženie, početnosť a frekvencia výskytu druhov, ich rozšírenie v panónskom a alpínskom bioregióne, výskyt v chránených územiach, vertikálne rozšírenie, ako aj výskyt nepôvodných či expanzívnych druhov. Osobitná pozornosť je venovaná ohrozeniu, ochrane a významným lokalitám týchto skupín hmyzu na Slovensku.


Geografický ústav SAV:

Ján Feranec – Jan Kolář – Ján Kaňák – Šimon Opravil – Juraj Janák – Daniel Szatmári: Sprievodca vybranými družicovými meraniami
Cieľom publikácie je pomôcť záujemcom pri selekcii údajov získaných vybranými družicovými meraniami na rôzne ciele ich využitia. Smerovaná je tým, ktorí chcú družicové merania diaľkového prieskumu Zeme a merania gravitačného poľa Zeme využívať na výskumné alebo aplikačné účely. Ďalej je určená tým, ktorí počúvajú o využití družicových snímok v rozhlase, televízii, čítajú o nich v dennej tlači – mala by im poskytnúť základné charakteristiky o ich informačnom obsahu. Dôležitou súčasťou cieľa je aj prispieť k zvýšeniu všeobecnej gramotnosti v oblasti získavania a využívania výsledkov družicových meraní v každodennom živote, napr. pre lepšie pochopenie obsahu obrazového dokumentovania meniacich sa objektov a procesov v krajine a pod. Tento edukačný aspekt je zvlášť významný, nakoľko Slovensko je v prístupovom procese do Európske vesmírnej agentúry. Publikácia je zostavená tak, aby jej jednotlivé kapitoly pomohli užívateľovi nielen nájsť údaje, ktoré potrebuje, ale mu aj naznačia základné prístupy umožňujúce získať z nich hľadané informácie.


Ústav materiálového výskumu SAV:

Ladislav Ceniga: Thermal And Phase-Transformation Stress-Field Interactions In Composite Materials
Matematické modelovanie v monografii vychádza z fundamentálnych rovníc a energetických princípov mechaniky tuhého, elastického kontinua, zohľadňujúc štruktúrne charakteristiky dvojzložkových materiálov typu matrica-častica, ako aj vzájomnú interakciu napäťových polí, vznikajúcich v okolí častíc. Matematické modely napätí, indukovaných na rozhraní materiálových zložiek (tepelné a fázovo-transformačné napätia), sú aplikovateľné v rámci základného výskumu (teoretická mechanika, lomová mechanika, materiálová fyzika, materiálová veda), v inžinierskej praxi (materiálová technológia/spracovanie), pričom monografiu je možné použiť aj ako učebnicu analytickej, materiálovej a lomovej mechaniky. Publikácia umožní materiálovým inžinierom stanoviť, pomocou numerických metód, kritické hodnoty mikroštruktúrnych parametrov, ktorým zodpovedá maximálne mikro/makrospevnenie materiálu a ktoré definujú medzné stavy materiálu vzhľadom na vznik interkryštalických a transkryštalických trhlín, ako aj vzhľadom na separáciu rozhrania materiálových zložiek. Pre odborného čitateľa prináša monografia nové a užitočné informácie, týkajúce sa matematického modelovania napäťového stavu a materiálových javov v kompozitných materiáloch.


Publikácie z fakúlt vysokých škôl:

KU v Ružomberku:

Marek Babic: Človek a jeho svet v neskorej antike
Bolo obdobie po páde Ríma skutočne dobou temna a úpadku, alebo fascinujúcim časom zrodu novej Európy? Ako sa antický človek vyrovnával s masovou migráciou, klimatickými zmenami a ničivými pandémiami? A čo nám tieto historické skúsenosti hovoria o výzvach dnešného sveta?
Historik Marek Babic prichádza s inovatívnou publikáciou, ktorá búra mýty o „zániku antiky“ a ponúka plastický obraz jednej z najdôležitejších epoch svetových dejín (cca 284 – 641 po Kr.). Je to sonda do sveta, v ktorom sa rímske dedičstvo stretáva s energiou barbarských kmeňov, kde sa v mysliach Augustína či Jána Zlatoústeho rodí kresťanská intelektuálna tradícia a kde environmentálne katastrofy prepisujú geopolitickú mapu sveta.
Kniha prináša:
  • Nové perspektívy: Odmietnutie stereotypov o barbarských inváziách a odhalenie symbiózy medzi Rimanmi a „barbarmi“.
  • Environmentálne dejiny: Analýzu dopadov „Malej doby ľadovej“ a Justiniánskeho moru, ktoré fungovali ako „veľký reštart“ antickej civilizácie.
  • Regionálny kontext: Unikátny pohľad na osudy Panónie a územia dnešného Slovenska, kde sa v ruinách rímskych miest rodil stredovek.
  • Každodenný život: Príbehy obyčajných ľudí – od používania magických amuletov až po domáce rituály v Antiochii.
  • Interdisciplinárny rozmer: Syntézu poznatkov histórie, archeológie, klimatológie a dejín umenia.
Publikácia je koncipovaná ako inovatívna vysokoškolská učebnica, ktorá prepája text so sériou odborných podcastov. Autor v nich diskutuje so špičkovými odborníkmi z univerzít ako Notre Dame, Viedeň či Oklahoma (napr. Kyle Harper, Walter Pohl, Robin Jensen). Kniha tak slúži ako teoretický kompas, podcasty zároveň prinášajú diskusiu a najnovšie výsledky svetového bádania priamo k čitateľovi.


UCM v Trnave:

Roman Boča: Kvantová teória atómu
Monografia sa zaoberá moderným pohľadom na mikroskopické vlastnosti atómov. Vychádza zo súčasných poznatkoch o elementárnych časticiach, ich vlastnostiach a klasifikácii, vlastnostiach atómového jadra a rádioaktivity a pokračuje kvantovou teóriou elektrónového obalu založenej na Schrödingerovej interpretácii. Značná časť sa venuje relativistickej kvantovej mechanike, osobitne riešeniam Diracovej rovnice a vyvodeniu jemných členov hamiltoniánu, ktoré nachádzajú uplatnenia v spektroskopiách. Opisujú sa aspekty použitia teórie ireducibilných tenzorových operátorov k výpočtu maticových elementov elektrónovej repulzie, kryštálového (ligandového) poľa, spinovo-orbitálneho spriahnutia, orbitálnej a spinovej Zeemanovej interakcie pre multielektrónové atómové stavy. Nad rámec teórie bodových grúp, opisujú sa princípy dvojitých grúp, symetrickej grupy a magnetických grúp. Vyústenie je do spektroskopie atómov v kryštálovom poli, najmä EPR, NQR, Mössbauerovej, UPS, XPS, XAS a elektrónovej spektroskopie. Na úrovni multipletov kryštálového poľa sa interpretujú aspekty molekulového magnetizmu vrátane jednoiónových magnetov.

FF UK v Bratislave:

Miloš Procházka: Systematizácia prevodu kórejského jazyka do slovenčiny

Monografia sa zaoberá teoretickými a praktickými otázkami zápisu kórejských jazykových jednotiek v slovenskom jazykovom prostredí. Na základe kontrastívnej analýzy fonetického, fonologického a grafematického systému kórejčiny a slovenčiny autor kriticky posudzuje existujúce systémy transkripcie kórejčiny a skúma možnosti ich uplatnenia v slovenskej jazykovej praxi. Osobitnú pozornosť venuje rozdielom medzi transliteráciou, vedeckou transkripciou a praktickým prepisom určeným širšiemu okruhu používateľov.
Publikácia predkladá systematický návrh prevodu kórejských hlások, slabík a lexikálnych jednotiek do slovenčiny, pričom rešpektuje špecifiká kórejskej výslovnosti, slovenského pravopisu a domácich ortografických návykov. Navrhnuté pravidlá autor aplikuje na rozličné skupiny vlastných mien a kultúrne špecifických pomenovaní, najmä na antroponymá, toponymá, názvy administratívnych jednotiek, inštitúcií, univerzít, historických a kultúrnych pamiatok či jedál.
Monografia prináša ucelený pohľad na problematiku, ktorá bola v slovenskej koreanistike dosiaľ spracovaná iba čiastkovo. Je určená koreanistom, lingvistom, prekladateľom, tlmočníkom, redaktorom, pedagógom a študentom, ako aj všetkým používateľom, ktorí sa vo svojej odbornej alebo publikačnej praxi stretávajú s potrebou zapisovať kórejské mená, názvy a výrazy v slovenčine.