Témou predkladanej monografie je literárna tvorba slovenského
spisovateľa Petra Suchanského (1897 – 1979), pochádzajúceho z Dolnej
zeme, z dvadsiatych až štyridsiatych rokov 20. storočia. Zameriava sa
predovšetkým na prózy, inšpirované spisovateľovým šesťročným
vysťahovaleckým pobytom v Brazílii. Prostredníctvom analytickej
interpretácie skúma žánrové parametre „brazílskych“ textov autora a
triedi ich podľa žánrových kritérií. Spisovateľ varioval žánrové
spracovanie brazílskej témy v rozpätí medzi žánrami cestopisu,
cestopisného dobrodružného románu a exotického dobrodružného románu. V
prípade románu Záhadné lietadlo dokonca zakomponoval do textu aj
sci-fi motív a literárne postupy špionážneho románu. V Suchanského
dobrodružných románoch sa objavuje aj projekcia fantaziem pochádzajúcich
z lektúr dobrodružných románov o Indiánoch (J. F. Coopera a Karla
Maya), ktoré však – ako o tom hovorí v cestopisoch – v reálnej krajine
hľadal márne. Do slovenskej literatúry Suchanský importoval žánrový typ
románu o stratených civilizáciách, ale napr. aj žáner westernu.
Suchanského brazílska tvorba je tu interpretovaná v širšom kontexte
písania o Brazílii v medzivojnovom období – medzi autormi cestovateľmi
ako Alberto Vojtěch Frič, J. L. Erben, F. Čech-Vyšata, Petr Krejčí, Jan
Havlasa, Tibor Sekelj, Arkady Fiedler, Mieczysław Lepecki, Vladimír
Šustr, Jiří Baum a ďalšími.
Záberom na vydavateľskú a
prekladateľskú činnosť Petra Suchanského v štyridsiatych rokoch 20.
storočia, keď vydával zošitovú edíciu dobrodružných románov Nové romány,
ponúka monografia aj fragment z dejín slovenskej populárnej literatúry
20. – 40. rokov 20. storočia.
A v pozadí celej práce stojí
literárnoteoretická otázka reprezentácie, ako prostredníctvom
literárnych kódov „preniknúť“ do krajiny a k zážitku subjektu
cestovateľa.