S nošou za industrializáciou krajiny

Historicko-hospodársky vývin Slovenska už od včasného stredoveku utváral jeho roľnícko-pastiersku kultúru, ktorej charakter podmienili predovšetkým dva faktory: geografické prostredie a nízky hospodársky potenciál územia. Tento roľnícky svet nadobúdal stáročiami svoje charakteristické znaky a vyhranil sa do mnohých regionálnych podôb. Im zodpovedali i spôsoby tradičného transportu a dopravy. Hospodárenie obyvateľov slovenského vidieka v predindustriálnom období bolo určené predovšetkým pre vlastnú spotrebu a obchodovanie v najbližššom okolí. Pri organizovaní svojho materiálneho prostredia museli generácie žijúce na území Slovenska vyriešiť i problém transportu a dopravy osôb, potrebného poľnohospodárskeho náradia, rôznych druhov materiálu, ale i tovaru v existujúcej obchodnej výmene. Doprava mala v každom štádiu civilizačného vývoja spoločnosti veľa foriem, ktoré v čase a priestore vytvárali zaujímavý obraz kultúrnej diverzity. Kultúrna zotrvačnosť, osvedčené spôsoby transportu a dopravy spôsobili, že aj v historicky následnom, civilizačne vyspelejšom období existovali vedľa industriálnych foriem dopravy i tie tradičné ako funkčná súčasť spôsobu života.
Ambíciou publikácie je priblížiť funkciu, tvar i hospodársky význam dopravných prostriedkov v materiálnej kultúre predchádzajúcich generácií obyvateľov Slovenska, ktoré sa v mnohých podobách uchovali až do druhej polovice 20. storočia, do obdobia industrializácie krajiny. Kultúrnohistorický text doplnený dobovými fotografiami uvedie súčasného čitateľa do tradičného roľníckeho sveta a poskytne ucelenú informáciu o tejto časti kultúrnej histórie Slovenska.